Tragický osud pygmejov : rasizmus a západná charita, ktorá decimuje Afriku. STOP CHARITE! Prečo charita do Afriky nepatrí

Kedysi dávno ( no nie veľmi dávno) vo veľkom hustom lese v povodí rieky Kongo a jeho prítokov žili takmer výlučne iba Pygmejovia. Na juhu Afriky bušmeni. Pôvodné prírodné národy, ktoré by nikdy neriešili globálne otepĺovanie či podobné veci. Z prírody si brali to čo potrebovali. Potom však prišiel mor. Mor v podobe bielych a čiernych ľudských bytostí. Z juhu biely a zo západu a severe čierni. Postupne vytlačili pôvodných obyvateľov na úplnú perifériu a tam sú dodnes. Pygmejovia sa v Stredoafrickej republike stretávajú s neustálym rasizmom. Na jednej strane inštitucionálnym keďže talmer všetci sú nezamestnaní a ak aj áno tak za oveľa nižšie platy než černošské obyvateľstvo. Okrem toho prenasledovní a častokrát zabíjaní počas rozličných konfliktov s ktorými pygmejovia nemajú nič spoločné. Jediným útočiskom je prales. Ale aj toho je stále menej. Dokiaľ však je, tak malé pygmejské dedinky budú vždy stáť v tieni vysokých stromov a lesa sa ozývať veselý džavot alebo lovecké pokriky pygmejov. Aj tu však narazíte na tragický pohľad. Autentická pygmejská dedinka a hľa všetci sú v roztrhaných tričkách, dresoch, s kresťanským krížom na holých prsiach. Potom nájdete stránku charitatívnej organizácie, ktorá o sebe tvrdí ako pomáha v Afrike. Ach. Osobne sa mi chce vždy až zvracať keď vidím v Afrike slovíčko charita. Pygmejovia charitu nepotrebujú, prežijú aj bez nej. To že chodia nahí nie je preto, že nemajú nato, aby si niečo kúpili. Oni to nepotrebujú. Chápete keď v tých tričkách vbehnete do tŕnistého kríka tak sa roztrhne. Charita je posledným klincom do rakvy pygmejov. Na jednej strane sa im vymávajú mozgy novými náboženstvami, ktorým oni vôbec nerozumejú, vnucuje sa im oblečenie až vyzerajú ako trosky a napokon z nich nič neostane.Charita musí ísť z Afriky preč. Afrika nepotrebuje Vašu pomoc. A ak chcete pomôcť tak si nekupujte mobil každý rok. Na jeho výrobu sa používajú kovy, ktoré sa ťažia za brutálnych podmienok v pralesoch Konga. Proste nekúpte. Nekupujte nábytok z exotického dreva. Korporátna chativisť ničí Afriku. A potom sa snaží presvedčiť sama seba, že charitou si to vyžehlí, Privilegované detičky zo západu s mobilom, doletia lietadlom a darujú tričko. Wow....dokonca naučia detičky po anglicky. Wow. Krížik mu dajú. Wow. Otčenáš ho naučia. Wow. A popritom zabíjajú celý národ. Ak teda skutočne chcete pomôcť tak neposielajte peniaze do Afriky, ale radšej nekupujte luxusné produkty, ktoré obsahujú kobalt, zlato, lítium. Vtedy nenažraní grázli opustia bane a dajú miestnym ľuďom pokoj. Ale to nikto nespraví, Prečo by som sa obmedzovala, veď ja zároveň pomáham detičkám v Afrike. To je obľúbené krédo NGOčiek. Najväčšie prekliatie Afriky je vo finále tretí sektor. Ako im teda pomôcť? Najlepším liekom je obchod a zodpovedný turistický ruch. Návštevou krajín podporujete lokálnu ekonomiku a tá zlepšuje život miestnych. Nikto nechce paberky ale chce si normálne zarobiť. Alternatívou je biznis t.j obchodvanie priamo s podnikateľmi z týchto krajín a zároveň tlačiť na zrušenie subvencií európskym farmárom. Práve tieto deformujú poľnohospodárstvo všade vo svete. Je to zložitá téma, ale teda to najhoršie čo môžete spraviť, je robiť charitu namiesto toho, aby ste ľudom dali príležitosť zarobiť si.