Turecko: Krajna pouličných maznáčikov

Každá krajina má svoje zvláštnosti a Turecko nie je ani zďaleka výnimkou. Ak ste mali tú česť navštíviť či zažiť jeho krásu, neprekvapí vás množstvo pouličných zvierat, ktoré sa len tak povaľujú, či prechádzajú po preľudnenom Námestí sultána Ahmeda v Istanbule. 

Sú všadeprítomní, či už v magickom Istanbule, na polostrove Galipoli, v starovekom meste Efez, alebo v dedinkách známych ovocným vínom, ako je Širindže. Na rozdiel od nás, Turci zvieratá nechávajú voľne pobehovať a sú vyslovene urazení pri otázke: „Máte útulky?" Väčšinou dostanete odpoveď: „A načo?"

Najšokujúcejší zážitok počas pol roka sprevádzania v Turecku som ale zažila počas cesty ku jednému z pamätníkov na polostrove Galipoli. Na cestu nám vybehla krásna líška. Vtedy lokálny sprievodca zastavil autobus a išiel líšku pohladkať. Celý autobus zákazníkov spolu so mnou držali dych, aby ho nepohrýzla - lebo ako my Slováci dobre vieme - sú najväčšími prenoscami besnoty. Miestny sprievodca sa vrátil, vydezinfikoval si ruky nádherne voňavou citrónovou voňavkou kolonya a sadol si. Nestihol sa ani dvakrát nadýchnuť a už ho celý autobus bombardoval poučkami. On sa len pekne usmial a hovoril: „Mne to neprekáža, vždy môžem ísť na vakcínu." To nás všetkých posadilo späť do sedadiel a v tichu celý autobus uvažoval nad zmyslom života. 

Okrem tohoto bizáru, v Turecku sa stáva, že šofér na trojprúdovej diaľnici zabrzdí pri rýchlosti 120 kilometrov za hodinu, aby nezrazil psa. Trápi ho, že má autobus plný zákazníkov? Netrápi. Nechcel zraziť zviera. No nie každý Turek má rád zvieratá. Sú prípady, kedy domáci zvieratám ubližujú.

Počas júla bolo na sociálnych sieťach video, v ktorom muž na hlavnej ulici Istiklar (Beyolu, Galata) kopol plnou silou do mačky. Keď majiteľ jedného obchodu uvidel tento čin v kamerovom systéme, hneď vybehol z podniku a muža dokopal tak, že ho museli hospitalizovať. Pri interview sa majiteľa podniku pýtali, či svoj čin ľutuje a on sa bez okolkov pozrel reportérke do očí a hrdo odpovedal: „Keby mám ešte chvíľku, tak ho aj zabijem."

Ak by toho nebolo málo, lokálny sprievodcovia si do batožiny či ruksakov odkladajú granule pre mačky a psy. Kamkoľvek chodia, kŕmia ich. Na jedinom mieste, kde im je ale táto láskavosť zbytočná je staroveké mesto Efez. Tam je raj mačiek. Často sa počas výkladov - akokoľvek zaujímavých - objaví chlpatá ankarská mačka, ktorá sa natiahne na staroveký mramor a už je po výklade. Všetci fotia akoby v živote nevideli mačku. 

Otázka, ktorá trápi skeptikov na týchto pouličných miláčikov je: „A čo besnota?" Besnota je jedným z problémov, ktoré Turecko trápilo nadmerne až do roku 2016, kedy sa štát rozhodol rozbehnúť masívnu „antibesnotovú" akciu. Všetky mestá, dediny, sídliská po celej krajine mali odchytať pouličné zvieratá a nasilu ich zaniesť ku najbližšej očkovacej stanici, ktorá im zadarmo dodala túto vakcínu. Práve preto, keď sa prejdete po väčších mestách, uvidíte (hlavne psy) s modrými či zelenými visačkami na ušiach. Pes teda zaočkovaný je a jediné, čo vás môže napadnúť sú blchy.