Vypaľovanie tráv v JAR

Horiaca tráva v Afrike je bežná vec. Najmä počas zimných mesiacov v južnej časti kontinentu. Ide o tradičnú správu pôdy s rôznymi účelmi. Má to však aj kultúrny, aj ekologický význam.

Vypaľovanie tráv funguje v JAR ako prevencia proti požiarom, kontrolované horenie sa vykonáva aj za sprievodu chemikálií a horľavín - odstraňujú tak najmä vysoko-horľavú vegetáciu okolo osád, fariem a tiež ciest, teda infraštruktúry. To znižuje riziko šírenia požiarov a spôsobenie rozsiahlych škôd počas obdobia sucha.

Okrem toho je pálenie okolných tráv aj prípravou na pestovanie, a teda významným prvkom pre poľnohospodárske účely - zlepšenie pôdy na pestovanie a zlepšenie oblastí, kde sa pasú hospodárske zvieratá.

Stará horiaca tráva stimuluje nový rast, čím sa pasienky stávajú viac výživnými pre zvieratá, ktoré ich následne hnoja. Niektoré ekosystémy v Južnej Afrike sú závislé od požiarov, čo znamená, že určité rastliny a druhy voľne žijúcich živočíchov sa spoliehajú na pravidelné požiare, aby si udržali zdravú rovnováhu (napríklad Protea kráľovská).

Je to aj preto, že v určitých rastlinných druhoch toto teplo spúšťa uvoľňovanie semien a podporuje nový rast. Kontrolované spaľovania pomáhajú regenerovať vegetáciu, vytvárať nové biotopy a podporovať biodiverzitu. Pálením sa tiež znižuje šírenie invazívnych rastlín, ktoré by mohli ohroziť pôvodnú flóru a faunu.

Nesprávnym spaľovaním sa zvyšuje riziko erózie pôdy a poškodenia ekosystémov.