Počiatok Trójskej vojny

Ešte pred Trójskou vojnou sa udiali skutočnosti, ktoré mali vplyv na to, že vôbec prebehla. Dá sa povedať, že trójska vojna začala už v dobe, keď sa trójsky kráľ Priamos z veštby dozvedel, že jeho nenarodený syn spôsobí pád veľkolepého mesta - Tróje.

Kráľ Priamos mal mnoho manželiek, ale za prvú bola považovaná Hekabé, matka niekoľkých jeho synov - vrátane slávneho hrdinu Hektora. Krátko predtým, než porodila Parisa, sa tiež z veštby dozvedela, že nenarodené dieťa, pokiaľ ho nechajú žiť, zničí Tróju. Ihneď po tom, ako sa dieťa narodilo, tak ho kráľ Priamos a Hekabé dali pastierovi, aby ho ponechal na svahoch hory Ídy. Kráľ Priamos kvôli tomuto činu pociťoval veľkú vinu.

Pastier však kráľa neposlúchol a vychoval Parisa ako svojho vlastného syna. Chlapec vyrastal spolu s pastierom v horách a čoskoro mala prísť do jeho života udalosť, ktorá by zmenila jeho život. Legenda hovorí, že na svadbu morskej bohyne Thetidy so smrteľníkom Péleem boli pozvaní všetci bohovia a bohyne okrem Eridy - bohyne hnevu. Rozhodla sa preto pomstiť za túto urážku, vkradla sa na svadobnú hostinu a medzi hostí vhodila zlaté jablko s nápisom „Tej najkrajšej“.

Pri stole sedeli tri krásne bohyne: Héra, bohyňa svadieb a pôrodou, Aténa, bohyňa vojny a Afrodita, bohyňa lásky. Keď sa bohyne začali hádať, ktorej jablko patrí a svadba začala upadať do chaosu, zasiahol najvyšší z bohov - Zeus. Práve on im poradil, aby o rozsudok požiadali Parisa. Tak sa Héra, Aténa a Afrodita spolu s poslom bohov Hermésom vydali k Parisovi. Keď ho napokon našli, tak mu Hermés navrhol, aby vybral tu najkrajšiu z troch bohýň v ľudskej podobe.

Parisa to vôbec nepotešilo, lebo vedel, že keď vyberie ktorúkoľvek bohyňu, tak to rozhodnutie bude zlé. Mladík sa snažil z tejto nesmierne ťažkej úlohy vykľučkovať, ale Hermés mu pripomenul, že Zeus mu tento súd prikázal, takže si nemohol dovoliť neposlúchnuť. Hermés podal Parisovi zlaté jablko a keď sa mladík prvýkrát pozrel na bohyne, tak ho skoro krásou oslepili. Bol zmätený a chcel jablko rozdeliť na tri časti a každej darovať jednu, Hermés však odmietol. Paris si musel vybrať, a tak sa ocitol v pasci.

Všetky bohyne dali Parisovi ponuku. Héra sa pred neho postavila prvá a povedala mu, že sa stane kráľom, bohatším ako ktorýkoľvek iný muž, keď jablko dá jej. Paris však zatiaľ mlčal. Ako druhá predstúpila Aténa. Sľúbila mu víťazstvo vo všetkých bitkách a že bude najmúdrejším človekom na svete. Paris sa zasmial a povedal: „Som pastier. Ako by som mohol mať niečo spoločné s bitkami?!“ Napokon pred Parisa predstúpila Afrodita, tá mu sľúbila ruku spartskej Heleny, Diovej dcéry a najkrajšej ženy na svete. Paris už nepotreboval premýšľať a zlaté jablko dal Afrodite. Tým si však z Héry a Atény urobil nepriateľov.

Paris aj napriek Afroditinému sľubu žil naďalej ako skromný pastier, až do dňa, keď sa vydal do Tróje. Kráľ Priamos usporadúval každé tri roky hry. Pastier, ktorý sa mal Parisa zbaviť, sa obával, že keď kráľ Priamos zistí pravdu, tak pastiera bude čakať rozsudok smrti za neuposlúchnutie kráľa. Presne preto pastier ukrýval Parisa pred svetom v horách. Paris však netušil, že je synom kráľa a netušil ani to, že by pastierovi mohol hroziť trest smrti, tak sa napokon rozhodol hier zúčastniť. Bez toho, aby pastierovi niečo povedal, jedného rána odišiel z hôr a vydal sa do Tróje.

a hrách Paris vynikal a porazil aj samotného favorita Déifobosa - ďalšieho syna kráľa Priamosa. Keď ľudia burácali a Paris sa tešil z výhry, rozčúlený Déifobos to nevedel prekonať a siahol po meči. O chvíľu nato sa z davu ozval hlas, ktorý ho požiadal, aby Parisa nezabíjal. Starý pastier predstúpil pred kráľa Priama a povedal mu pravdu o jeho synovi. Priama, ktorý sa nikdy nezmieril s tým, že rozkázal zabiť vlastného syna, to potešilo. Nehľadiac na veštbu, ktorá predpovedala zničenie Tróje pri Paridovom narodení, ho kráľ prijal do rodiny.

Po nejakej dobe sa Priamos rozhodol poslať Parisa do Sparty na čele mierového posolstva. V tejto dobe to bola bežná záležitosť pre kráľovských synov. Afrodita svoj sľub splnila a Paris bol čestným hosťom kráľa mesta, Meneláa. Paris sa mu veľmi páčil, pretože bol pekný, slušný, ochotný a mal dobré spôsoby. Sparťania naopak obdivovali pri pretekoch Parisove bežecké schopnosti. No ten, kto Parisa pozoroval najviac, bola samotná Helena, manželka Meneláa - kráľa Sparty.

Kráľ jej prikázal, aby sa o ich čestného hosťa dobre starala. Dokonca bol spartský kráľ Parisom taký unesený, že si ho obľúbil ako syna. Paris však podobnú lojalitu nezdieľal. Dvorania pozorovali, ako si s Helenou stále niečo šepká, ako jej dáva štedré dary, dokonca aj to, že jedli s jedného taniera a pili s jedného pohára. Niektorí dvorania sa osmelili a upozornili Meneláa na Parisove a Helenine chovanie. Kráľ však nemohol uveriť, žeby hlava delegácie vyslaná iným panovníkom mohla mať nečestné úmysly.

Paris a Helena sa láskyplne dotýkali a hľadeli si do očí. Či už v tom bol Afroditin zásah alebo len obyčajná chémia, ale Helena si Parisa veľmi obľúbila. Neskôr sa musel kráľ Meneláos vypraviť na Krétu, kde sa konal pohreb jeho deda. Zopár dní po jeho odchode Paris spolu s Helenou opustili Spartu a vydali sa do Tróje. Keď sa o tom kráľ Meneláos dozvedel, vyzval svojich gréckych priateľov a spojencov, aby mu prišli na pomoc. Medzitým v Tróji Helena očarila každého svojou krásou, dokonca aj samotného Hektora - brata Parisa. Paris prehlásil, že ju nikdy nevráti jej manželovi. Helenina krása dokonca presvedčila a utvrdila Trójanov v tom, že ju nesmú poslať späť k manželovi.

Gréci vypočuli výzvu kráľa Meneláa, dodržali svoj sľub a prišli mu na pomoc. Na lodiach do Tróje sa plavili vojaci, princovia a králi zo Sparty, Korinta, Mykén, Sikjonu, Chalkidy a Ithaky. Taktiež zo Samu, Thessálie, Pafu a Kou, z Korkýry a v neposlednom rade z Epidauru, Mantineie a Kréty. Medzi bojovníkmi bol aj kopijník Idomeneus či Odysseus. Statočný Diomédes mal 80 lodí, Aiás priplával z Salamíny s 20 loďami. Do vojny taktiež išiel veľký Achilles s 50 čiernymi loďami.

K Tróji napokon dorazilo 1 000 lodí a viac ako 10 000 vojakov, ktorí prišli pomstiť bezprávie, spáchané na spartskom kráľovi. Flotile velil Agamemmon, Meneláaov brat.