Vzťah Fínska a Škandinávie

Fínsko vnímame my na Slovensku ako súčasť Škandinávie. Severania však rozlišujú medzi Škandináviou (čo sú v princípe tri krajiny - Dánsko, Švédsko a Nórsko) a severnou Európou, kam patrí aj Fínsko (a Island, ktorý bol celé stáročia súčasťou Dánska). Čoraz častejšie sem pridávajú aj Estónsko.
Kým islandčina je jazyk príbuzný švédčine, dánčine a nórčine, fínčina je celkom iná. Dánčina, nórčina a švédčina sú ako čeština, slovenčina a poľština, fínčina je k tomu ako maďarčina.

Napokon, fínčina je ugrofínsky jazyk, takže má rovnaký pôvod ako maďarčina, ale s Maďarmi si Fíni vôbec nerozumejú. Zato Estónci, ktorí ako menší národ v ZSSR vyrastali tvárou k Fínsku sledovaním fínskej televízie, po fínsky rozumejú.

Fínsko z hľadiska histórie zaujímavé tým, že dlhé roky (až do roku 1809) patrilo Švédsku. Fínsko bolo súčasťou Švédska a Nórsko súčasťou Dánska. Napoleonské vojny mapu severnej Európy prekleslili. Najprv prišli Švédi prišli o Fínsko (pripadlo Rusku), potom Dáni o Nórsko (pripadlo Švédsku). Fínsko zostalo súčasťou Ruského cárstva až do Lenina, ktorý v prvotnom ošiali slobôd umožnil Fínom osamostatniť sa v roku 1917.

Rusi si to s fínskou samostatnosťou rýchlo rozmysleli a krátko po tom, ako sa Fíni v roku 1917 osamostatnili, ich Rusko napadlo. Fíni sa museli brániť po prvýkrát. Na úsvite druhej svetovej vojny si Stalin a Hitler rozdelili Európu a Fínsko pripadlo do sféry vplyvu ZSSR. Stalin opäť Fínsko napadol a Fíni sa zázračne sovietskemu útoku ubránili počas takzvanej zimnej vojny a zostali nezávislí. Inak by zrejme skončili ako Fínska sovietska socialistická republika.

Ubránili sa, prišli o značnú časť svojho východného územia a museli sa podriadiť podmienke, že zostanú neutrálni. Čo aj dodržali počas celej studenej vojny. Ale práve v strachu z toho, aby ich niekto nezačal radiť k sovietskym štátom, udržiavali si čulý kontakt so Švédskom.

Dodnes žije vo Fínsku asi šesťpercentná švédska národnostná menšina a všetci Fíni sa povinne musia učiť po švédsky. V mnohých mestách sú dvojjazyčné nápisy. Nie je to ani z rešpektu k menšine alebo práve z obáv prameniacich z fínskej histórie. Fíni vždy žili v strachu pred svojím východným susedom.
Fíni si so svojimi škandinávskymi susedmi nerozumejú a zostali by mimo ich najužšej spolupráce.

Vďaka tomu, že sa učili po švédsky, hovorili, že nie sú Balti, nie sú Sovieti, ale sú viac Švédi, sú súčasťou Severnej Európy. A práve to povinné učenie sa švédčiny im umožňovalo komunikovať so škandinávskymi krajinami, priamo ich udržiavalo v kontakte so zvyškom Severnej Európy.

Fínsku skepsu voči Rusom a strach pred ruským medveďom mnohí považovali od pádu berlínskeho múru za prehnané. Až rok 2022 ukázal, že nešlo o rusofóbiu ale (žiaľ) presný odhad situácie. A tak ako v roku 1995 s obrovskou podporou obyvateľstva vstúpili do Európskej únie, tak ako prijali euro (ako jediná severská krajina), tak aj po ruskom útoku neváhali a podali si žiadosť o vstup do NATO.