Skúsenosti z Mexika Where u from, my fren?

Takmer vždy, keď sa ma niekto spýta, odkiaľ som, spomeniem si na jednu príhodu z Mexika: Ideme si na zájazde. Vychádzame von z Mexiko City a zrazu nas zastavi policajna hliadka. "Kontrola zdravotného stavu šoféra." "Zdravotného stavu šoféra?" Nechápavo krútim hlavou. "A to chcete ako kontrolovať?" Spod tmavej čapice a la prísny policajt z amerického filmu na mňa uprie veľké obočie a la Brežnev. Spod nosa na mna zabliká hustý monofúz. Nikto ma nepresvedči, že dnes nevenoval najmenej pol hodinu pred zrkadlom na jeho dokonalu úpravu. Niekde som čítala, že Mexičania spotrebuju najviac gélových prípravkov na svete na hlavu..ja by som upresnila, že aj na fúz :) raz som na svojho sprievodcu na pamiatke pre mňa, Európanku, naučenu na presnosť dlhokansky čakala..celá skupina nastúpena, lístky každý v ruke nachystane a sprievodca mi vraví: "Katka, hneď som pri vás. Ešte musím niečo vybaviť"..čakám, čakám.. a nič.. musela som riadne krotiť svoj temperament, aby som mu nevynadala, keď sa po pol hodine zjavil akoby nič.. to som si v tom hneve nič nevšimla.. až na nejaký tretíkrat som ho vymákla, ako si za sprievodcovskou búdkou vždy žehli, geluje a upravuje svoj chlapsky hrdofúz. Teraz mu volám vždy z busu, že už sme na ceste, nech je pripravený svojím šarmom na nas zaútočiť :) a ja som nikdy nechápala, prečo mi vždy rozpráva na záver prehliadky svoj srdcervúci príbeh, ako je bez manželky a pokukáva po mojich klientkach v jeho veku, alebo aj mladších a popritom si hľadí ten svoj dokonaly pásik pod nosom :) Tak aj tento mexický policajt, čo mi odstavil bus má rovnako naleštený fúzik.. a ním mi ukazuje, že kam mi berie šoféra na prehliadku zdravotného stavu. Vyzerá to ako také spojené unimobunky na stavbe, ale len čo nahliadnem dnu, udivi ma, aké je to veľké. Pripomína to nejaké americké laboratória na výrobu nového supertajného lieku. Všetci v bielych plášťoch, s ruskami a v gumených rukaviciach. Môj šofér v tom sterilnom prostredí pôsobí ako vopred odsúdený na zánik. Berú mu krv, moč, sliny, behá na páse, tlak, tep..no horšie ako vstupna prehliadka vrcholoveho športovca.. usmejem sa na neho, aby som mu dodala odvahu, keďže dnu ma nepustia. Je trochu spotený a vôbec ma nevníma, tak mu kývam. Stále nič. Trvá to oveľa dlhšie než je priemerný Európan ochotný akceptovať. Tu v Latinskej Amerike vo všeobecnosti všetko trvá akosi dlhšie a všetci sú s tým v pohode. Nie však moji ľudia v buse. Sú tu ešte krátko, aby sa tou Latino vlnou nakazili. "Ty!" Ukážem na "Brežneva" (bude to môj pracovný názov toho policajta, Dúfam, že ho to neurazi) a sama nechápem, kde sa vo mne berie toľka drzosť - kričať a ukazovať prstom na mexickeho policajta. Ty si zodpovedný za toto naše čakanie,hovorím už trochu krotkejsie, poď to vysvetliť mojím ľuďom do busu, lebo mne toto nebudú veriť. Našťastie "Brežnev" to berie športovo, dokonca sa na mňa usmeje, ba čo viac, berie ma "per pazuch" do busu. Vtedy som bola poctena. Teraz s odstupom času, neviem, čo si mám o tom myslieť :) vyzerali sme ako komicka dvojica po estrádnom vystúpeni :) a pointa tohto celého? Mexický policajt vojde do busu a odohrá sa, po úvodnom predstavení a vysvetleni, asi takýto dialóg: "Hm, takže vy ste zo Slovenska.. pekná to krajina..krásny to kraj!!" Po tomto zvolani, na ktoré by pol pyšný aj samotný Hviezdoslav, som si nie až taká istá, že vie kde Slovensko leží. Snažím sa mu to uľahčiť, keďže aj on mi pomohol tým, že nastúpil do nášho busu a aspoň na chvíľku nám vyplnil čas.. "Slovensko je v Európe".. ale po ďalších jeho výrokoch som si vôbec nie istá, či mu to pomohlo, ale nechcem ho strápňovať pred skupinou. Pred odchodom z nášho autobusu, takmer na poslednom schodíku, avšak žiaľbohu dosť nahlas ešte vyslovi poslednu otázku: "Tá Európa..hmm..len jediné nemám úplne jasné. To je ktoré pobrežie Spojených Štátov? Východne alebo západne?" :))))) Nemôžem si pomôcť, ale odvtedy keď sa ma niekto spýta, odkiaľ som, príde mi táto príhoda na rozum :))