William Walker v Kostarike

V polovici 19. storočia sa dejiny Kostariky výrazne prepojili so susednou Nikaraguou. Hlavnou postavou bol Američan William Walker, dobrodruh a tzv. filibuster, ktorý organizoval súkromné vojenské výpravy s cieľom ovládnuť územia v Latinskej Amerike. Bol zástancom otrokárstva a po neúspešnom pokuse vytvoriť vlastný štát na území Mexika obrátil svoju pozornosť na Nikaraguu. Využil tamojšiu občiansku vojnu, prišiel so skupinou amerických žoldnierov a postupne získal taký vplyv, že sa v roku 1856 stal prezidentom Nikaraguy. Dokonca tam obnovil otroctvo, ktoré už bolo predtým zrušené.

Okolité stredoamerické krajiny sa začali obávať, že Walkerove ambície pri Nikarague neskončia. Kostarický prezident Juan Rafael Mora Porras preto vyzval obyvateľstvo na obranu krajiny. Jeden z prvých významných stretov prišiel 20. marca 1856 pri Haciende Santa Rosa v dnešnom Guanacaste. Walkerovi muži sa tu usadili, ale kostarická armáda ich rýchlo porazila a prinútila ustúpiť späť do Nikaraguy. Santa Rosa sa preto stala symbolom obrany kostarickej suverenity.

Vulkány, divokú prírodu aj pobrežie Pacifiku môžete spoznať na našom BUBO zájazde Kostarika - Pacifik a Karibik.

Kostaričania pokračovali za Walkerovými jednotkami až do Nikaraguy a 11. apríla 1856 sa odohrala bitka pri meste Rivas. Práve tu vznikol príbeh najväčšieho kostarického národného hrdinu Juana Santamaríu. Bol to mladý vojak a bubeník z Alajuely, ktorý podľa tradície dobrovoľne podpálil budovu, v ktorej boli opevnení Walkerovi muži. Pred akciou mal svojich spolubojovníkov požiadať, aby sa v prípade jeho smrti postarali o jeho matku. Budovu sa mu podarilo zapáliť, ale sám bol smrteľne zasiahnutý. Niektoré detaily príbehu historici spochybňujú, no Santamaría sa stal symbolom kostarického vlastenectva. Dnes po ňom nesie meno hlavné medzinárodné letisko krajiny a 11. apríl je v Kostarike štátnym sviatkom.

Po vojenskom úspechu však prišla oveľa väčšia tragédia. Medzi kostarickými vojakmi vypukla cholera a po ich návrate domov sa epidémia rozšírila medzi civilné obyvateľstvo. Zomrela približne desatina obyvateľov Kostariky, takže boj proti Walkerovi mal pre malú krajinu obrovskú cenu.

Proti Walkerovi sa napokon spojilo viacero stredoamerických štátov a jeho režim sa zrútil. V roku 1857 sa vzdal a vrátil sa do USA, ale svojich ambícií sa nevzdal. Pri ďalšej výprave ho v Hondurase zajali a v roku 1860 v meste Trujillo popravili. Mal iba 36 rokov. Jeho príbeh pekne ukazuje, ako boli dejiny Strednej Ameriky prepojené – Američan, ktorý sa pokúsil ovládnuť časť Mexika, stal sa prezidentom Nikaraguy, bojovala proti nemu Kostarika a nakoniec skončil pred popravnou čatou v Hondurase.