Pridavam sa k pozdravom z Caracasu. Dnes by mala dorazit hlavna skupina a zajtra konecne vyrazime smerom k vodopadom a stolovym horam. Zatial trpezlivo cakame v centre bolivarianskej revolucie. Malo kedy ma clovek sancu zazit historicke chvile. V novembri 1989 bolo riadne zima, tu si historiu uzivame v tricku a sandaloch. Nastastie, tato sa nas bezprostredne netyka. Ked sme boli s Robom Reitmaierom vo Venezuele po prvy krat, bolo to tesne predtym, nez zvolili Huga Chaveza prezidentom. Pomaly sa konci jeho 2. funkcne obdobie a aby sa mohol nechat volit teoretiocky donekonecna, bude presne den po nasom odlete, teda 2. decembra referendum o zmene ustavy, ktora by mu to mala umoznit. Teda donekoncna samozrejme nie, vecne zivy je iba Lenin. Ci sa to podari aj Hugovi, je zatial vo hviezdach. Ulice pripominaju vitazny februar, Hugova obtlstnuta tvar pozera na nas pomaly z kazdej steny. Pred par dnami "exceloval" na Iberoamerickom fore v Chile. Dostal od nejakej sukromnej univerzity cestny doktorad. Oplati sa naucit po spanielsky, aby si ho clovek vychutnal. No ale dost bolo politiky, ako pisal Marek, je tu kopec inych, krajsich tvariciek ako ta vodcova. Tie to viac ako vykompenzuju. Tesim sa na zvysok skupiny, nove ubytovanie pod Roraimou v Paraitepui aj na Salto Angel plny vody. Bolivarianska revolucia pokracuje, takze k atrakciam Venezuely, ako je jedinecna nadherna priroda a nesmierne pohladne dievcata pribudne dalsia. Stroj casu, kde si ti co si to este pamatame budeme moc pripomenut, ako to bolo pred novembrom 1989 a ti mladsi aspon troska k tomu pricuchnut. Fuera el imperialismo yankee! Que viva la revolucion bolivariana!
