Zlaté lístky v pagode Najkrajší východ slnka

Vstávame ešte za tmy kvôli východu slnka. Ráno pôsobí Zlatý balvan inak ako po zotmení, ale aj táto časť dňa na tomto mieste má svoje čaro. Prístup k balvanu bol otvorený, avšak táto výsada bola dovolená iba pre silnejšie t.j. chlapské pohlavie. Využil som aj ja túto jedinečnú životnú príležitosť, kúpil som si v neďalekom domčeku zlaté lístky a pridal som sa k domorodcom, ktorí lístky postupne vyberali z obalu a pritláčali na balvan. Mikrónové zlaté plátky ostali priľnuté ku skale a tak ju obohacovali o ďalšie vrstvy zlata. Na nalepovanie lístkov bolo treba mať určitý grif. Fúkal vietor a kto bol neopatrný, tomu zlatý lístok uletel vo vetre do diaľky. Občas bolo vidno ako sa okolo balvana trblietajú porozfukované čiastočky rýdzeho zlata. Nech Budha žehná tejto krajine Na promenáde pri balvane svitol biely deň veľmi rýchlo. Malé námestie sa zaplnilo prichádzajúcimi pútnikmi. Stretávali sme skupinky domorodcov, rodiny s deťmi, osamelo hrajúce sa deti, vojakov aj vyšších dôstojníkov v slávnostných uniformách. S úžasom sme pozorovali, ako jeden z nich, možno práve ten najvyšší generál, naduto prišiel k skupine detí a začal im rozdávať bankovky z guči peňazí, ktorú mal v ruke. Nevedno, či mu išlo o vyjadrenie pseudolásky armády k barmskému ľudu alebo si tým iba vylepšoval osobnú karmu, každopádne bol to veľmi svojský štýl populizmu. Po raňajkách opúšťame toto pútnické miesto v horách a zostupujeme dolu k pick-upu. Cestou stretávame budhistických mníchov ako pomaly rituálne kráčajú od obydlia k obydliu a prijímajú od ľudí ryžu. Každý mních nesie pred sebou nádobu, do ktorej zbiera túto skromnú almužnu, aby sa mohol na poludnie pred modlitbami a meditáciami nasýtiť. Mnísi prijímajú ryžu mlčky a dôstojne. Neďakujú za ňu, ale umožňujú týmto zvýšiť karmu ľuďom, ktorí ich obdarúvajú. V zjednodušenej forme vyzerá denný režim mnícha tak, že vstane skoro ráno, po rannom modlení si zoberie svoju nádobu, obchádza príbytky veriacich a prijíma od nich ryžu. Na obed mnísi spoločne jedia. Popoludní ani večer už mnísi nejedia ale venujú sa duchovnej činnosti, meditáciám, cvičeniam a štúdiu. Večer chodia spať pomerne skoro. Filmujem mnícha ako kráča z kroka na krok so svojou nádobou okolo mňa. Keď som dofilmoval a balil kameru do puzdra, mních sa zastavil a zakričal na mňa: ?One dollar, please!?. Prekvapila ma jeho priamočiarosť a otvorenosť, ale ten záber za to stál a tak vyťahujem dolárovú bankovku a podávam ju úctivo mníchovi. Mních si položil papierový dolár na vrch nádoby, zaťažil ho kameňom a hrdo kráčal ďalej. Tak ako bola vzrušujúca jazda pick-upom sem hore, o to viac adrenalínu sme pociťovali na ceste späť. Okrem ostrých zákrut sa tu pridala vysoká rýchlosť. Rútime sa ako v lunaparku na horskej dráhe, nie sme vôbec pripútaní, voľný pád a akceleráciu cítime až v žalúdku a v duchu prosíme Budhu a všetkých svätých, aby len prebudhu nezlyhali brzdy. Nakoniec všetko dobre dopadlo aj bez našich reinkarnácií. @Vladimír Dudlák