Wayang kulit - prastará hra svetla, tieňov a farieb

T

Tomáš Horňák, BUBO

Určite už väčšina z nás videla bábkové divadlo. Je to obľúbená forma umenia a zábavy a satiry asi všade vo svete. Výnimkou nie je ani Indonézia, hlavne jej najľudnatejší ostrov Jáva, kde je bábkové divadlo extrémne populárne. Je to umenie prastaré, siahajúce, že vraj, až do 9. storočia. Bolo to obdobie veľkého kultúrneho, náboženského a staviteľského rozmachu na Jáve, o čom svedčia monumentálne pamiatky Borobudur a Prambanan, ktoré nás čakajú o pár dní. Sedíme v malej, nenápadnej miestnosti hneď vedľa hlavného námestia starej Batávie v Jakarte. Sympaťák Alby, ktorý svoj život, tak ako jeho otec a praotec, zasvätil bábkam a divadlu, nám s iskričkami v očiach vysvetľuje celý proces. Tradičné jávske tieňové divadlo Wayang Kulit znamená doslovne kožené bábky. Vyrábajú sa z byvolej kože a sú extrémne odolné. Nezriedka vydržia aj storočie. Vyrobiť jednu bábku dá fakt zabrať a je to dlhodobý a náročný proces. Potom, ako sa koža vysuší, musí sa prešmirgľovať, aby bola pevná, hladká a správne hrubá. Každý jeden ornament, ktorých sú na jednej bábke stovky, je ručne vyrezávaný a vyklepávaný špeciálnymi ihlicami s rôznymi koncami a dreveným kladivom. Vyžaduje to veľké sústredenie a trpezlivosť. Keď sú ornamenty dokončené, prichádza maľovanie. Môže sa zakaždým nanášať len zopár farieb naraz, a počkať, aby sa nezmiešali. Hotové bábky sú nádherne pestrofarebné, žiarivé a dýcha z nich život. Poväčšine majú dlhé špicaté nosy, nádherne zdobené vlasy, koruny a šaty, a majú nepomerne dlhé, pohyblivé ruky. Na pohybovanie s bábkou slúžia byvolie rohy, ktoré sa narežú a obrúsia na správny tvar. V strede sa naštiepia napoly a konce sa nad ohňom nahrejú a ohnú do požadovaného tvaru. Medzi ne sa vloží a pripevní hotová bábka, a môže sa začať divadlo. Ak si chcete pozrieť echt originálne jávske predstavenie, odporúčam na to vyhradiť si celý deň, respektíve, celú noc. Tradične predstavenie začína večer okolo deviatej a končí až nad ránom. Bábkar dalang, väčšinou veľký šoumen, sedí za plátnom, zručne pohybuje bábkami a rôznymi hlasmi a intonáciou im vdychuje život. Počas dlhej noci tradičnou jávčinou dôkladne prerozpráva notoricky známe príbehy z Ramajány alebo Mahabaráty - dvoch najznámejších hinduistických eposov, ktoré poznajú miestni naspamäť. My takú trpezlivosť ani čas nemáme a neviem ani po jávsky, a tak nám Alby zahrá skondenzovanú 10 minútovú anglickú verziu. Je to o poznanie dynamickejšie ako originál, a vskutku nádherné. Pozorujeme známy príbeh lásky princa Rámy a princeznej Sity, ktorú unesie zlý obor Rahvana. Bábky poletujú hore dole, vrhajú na plátno živé tiene a my chápeme, že byť dobrým bábkarom nie je vôbec jednoduché. “A prečo sa tak dôkladne maľujú, keď je to celé tieňové divadlo?” Pýtajú sa ľudia. Veľmi dobrá otázka. Paradoxne, ak by ste navštívili originálne predstavenie, videli by ste väčšinu obecenstva na strane bábkara, nie za plachtou. Zmena nastala približne pred 20 rokmi, keď sa začalo plátno osvecovať elektricky. Za plápolavého svetla lampášov bolo oveľa ľahšie dať tieňom na plátne život. S príchodom elektriny a lepšieho osvetlenia majú zase ľudia možnosť obdivovať aj nádherné farby bábok, na ktorých predtým až tak nezáležalo. Väčšina tak volí stranu za plátnom. A aká je budúcnosť tohto nádherného remesla? Neistá, vraví Alby. Jeho deťom sa do toho moc nechce, radšej sedia za počítačom. Poďte s BUBO do Indonézie zažiť túto úžasnú krajinu a jej bohatú kultúru, kým je ešte živá.

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Indonézia

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva