Indonézia

Kanibali na Sumatre Ostrov ľudožrútov

O kanibaloch na Sumatre sa zmieňovali už Herodotos z Halikarnasu a Marco Polo. Vo svojej knihe Milion opisuje, ako boli zločinci na ostrove varení, opekaní a potom zjedení. Marco Sumatru síce navštívil, ale do jej vnútrozemia sa nikdy nedostal, a teda jeho informácie o miestnych obyvateľoch pochádzajú len z druhej ruky. Jeho zápisky o kanibaloch sú však pravdivé. Presvedčili sa o tom aj niektorí holandskí misionári, ktorí šírili kresťanstvo v okolí jazera Toba. Tak ako dnes, aj v minulosti žili pri jazere Toba Bataci. Tí dnešní však na rozdiel od svojich predkov už ľudské mäso nejedia. Kanibalizmus tu mal v minulosti hlavne rituálnu úlohu. Bataci verili, že každá bytosť má magickú silu, ktorá sa dá získať a tiež aj stratiť. Jedným zo spôsobov získania sily bolo zjedenie nepriateľa. Nešťastníka najprv dlho mučili a potom mu sťali hlavu. Toba batacký kráľ zjedol jeho srdce a pečeň a ostatní si medzi sebou rozdelili zvyšky. Na našej ceste po Sumatre sa ideme pozrieť do dediny Ambarita, v ktorej sa kanibalizmus kedysi dávno praktizoval. Vidíme tu typické batacké domy na koloch a kamenný oltár, na ktorom šaman mučil zajatého nepriateľa. Krvavé zvyky už dnešní Toba Bataci našťastie dávno opustili a z dediny je dnes múzeum.