Sir Raffles pristál v Singapure

Dnes je 28.január 2021 a pre Singapur to znamená 202.výročie od momentu, kedy sa začal vynárať z dejín. Presne tento deň, len v roku 1819, sa tu totiž zastavil Sir Thomas Stamford Raffles a dejiny Singapuru sa odrazu zmenili. Vedeli ste však, že nechýbalo veľa a všetko mohlo byť inak? Už v januári 1819 sa totiž Raffles zastavil na malajskom ostrove Penang, kde sa stretol s majorom Williamom Farquharom, ktorého poznal už z Melaky. Ani jeden z nich nevynikal láskou k Holanďanom a obaja už v minulosti urgovali East India Company, aby zriadili nový post v oblasti Melaky a tým si podchytili obchod, ktorý prúdi Johorskou úžinou. Veci sa spočiatku diali pomaly, a keď sa to Holanďania dozvedeli, posilnili svoju pozíciu v Riau. Prvým impulzom pre Rafflesa bolo obsadiť Karimunské ostrovy (ležia 20-30 kilometrov západne od Singapuru, bližšie k Sumatre), pretože v nich videl miesto, ktoré žiadna z obchodných lodí neobíde a tiež strážili vstup k rieke Kampar, ktorá viedla do centrálnej Sumatry. Dokonalé miesto na zapichnutie britskej vlajky a získanie vplyvu.

Raffles sa plavil v okolí ostrovov a hľadal vhodné miesto na zakotvenie, ale nepodarilo sa to, a tak mu kapitán Daniel Ross navrhne, aby sa vybrali k rieke Johor a teda aby zakotvili v Singapure. Bolo to ráno 28.januára 1819, kedy prišlo osem lodí, ktoré pustili kotvu neďaleko ostrovčeka St.John (južne od dnešnej Sentosy). Odtiaľ sa Raffles pohol ďalej po rieke Singapur a zastavil sa až na mieste, kde sa rieka rozširuje a kde dnes objavíme stáť jeho sochu na nábreží s výhľadom na mrakodrapy a finančné centrum. Nemyslíme si však, že prišiel do divočiny, kde bola len džungľa, pretože by to bola mylná predstava o Singapure. Ten už mal svoje dejiny, hoci menšie, možno nevýrazné v svetovom meradle, ale ľudia tu žili. Práve jeden z pôvodných obyvateľov ho privítal, a dozvedel sa od neho skvelú správu a to že tu nežijú žiadni Holanďania. To je všetko, čo potrebovali Briti počuť, a tak bolo rozhodnuté. Singapur bude odteraz patriť britskej korune a Sir Thomas Raffles vojde do dejín. Ako to často vidíme v dejinách, aj „objavenie“ Singapuru bolo viac menej vecou náhody, pretože ak by sa britským lodiam podarilo zakotviť na Karimunských ostrovoch, všetko mohlo byť úplne inak. Raffles si však napokon uvedomil, že Singapur je predsa len atraktívne miesto, a tak tu Briti zriadili svoju prvú základňu na základe zmluvy, ktorú podpísali o niekoľko dní neskôr s Husejnom, šáhom z Džohoru. Až tento podpis znamená založenie britského Singapuru.

Husejn sa nikdy nestaval do role sultána zo Singapuru, namiesto toho nosil titul Yang di-Pertuan Singapuru (Pán Singapuru) alebo Yang di-Pertuan Selat (Pán prieplavu). Holanďania sa však stále nechcú vzdať a začnú si nárokovať tieto miesta, a obviňujú Rafflesa z toho, že išiel poza ich chrbát. Diplomatická vojna trvá 5 rokov, až do roku 1824, kedy sa podpíše tzv. „Anglo-Dutch Treaty“. Holanďania sa stiahli z Malajského polostrova, opustili Melakum a nechali Singapur Britom, a tí na oplátku nechali Holanďanom Bengkulu (na Sumatre) a Belitung (ostrov medzi Sumatrou a Kalimantanom). Singapur tak začína dostávať krídla! Každý rok sa v Singapure koná menšia slávnosť, ktorá si pripomína to, že sa Singapur vynoril z dejín (Singapurčania nemajú veľmi v láske slovíčko „založenie“, keďže tu bol život už predtým), no dnes, v čase pandémie, to bude veľmi skromné. Pred dvoma rokmi na 200.výročie som tu stál s našou BUBO skupinkou a sledovali sme prípravu osláv, vtedy boli väčšie, veľkolepejšie; a stihli sme aj pripomienku v minulom roku. Teraz po niekoľkých rokoch budeme chýbať, ale veríme, že to ďalšie výročie sa už budeme môcť opäť prechádzať týmto fantastickým mestom.