Altský kvarcit

Altský kvarcit je prírodný kameň, ktorý vyniká jedinečnou kombináciou farieb, odolnosti a praktických vlastností. Jeho charakteristická paleta sivých a khaki zelených odtieňov vytvára prirodzený, zemitý vzhľad, ktorý zvýrazňuje jemné, nie príliš výrazné žilkovanie.

Medzi jeho najvýraznejšie vlastnosti patrí predovšetkým odolnosť. Ide o tvrdý kameň, ktorý dobre znáša intenzívne zaťaženie aj nepriaznivé poveternostné podmienky, a preto nachádza široké uplatnenie v interiéri aj exteriéri. Najčastejšie sa používa na podlahy, obklady stien, pracovné dosky či vonkajšie plochy. Výhodou je aj jeho výrazná protišmykovosť, vďaka ktorej je vhodný na vonkajšie chodníky, ale aj do vlhkých interiérových priestorov, ako sú kúpeľne a kuchyne. Zároveň sa vyznačuje mimoriadne vysokou pevnosťou v ohybe, čo umožňuje jeho spracovanie do tenších formátov než pri väčšine iných materiálov vystavených porovnateľnému zaťaženiu.

Ťaží sa v oblasti Alty, ktorá sa nachádza v severnej provincii Finnmark. Ide o región známy svojimi jedinečnými geologickými útvarmi, ktorý je už celé tisícročia zdrojom kvalitných minerálov a hornín.

V 50. rokoch 19. storočia začali obyvatelia Alty používať kvarcitové dlaždice na pokrývanie striech. Od 50. rokov 20. storočia sa kvarcit z Alty vyváža do celého sveta. Jeho výroba už dlho patrí medzi najdôležitejšie priemyselné odvetvia a zdroje príjmov v Alte.

Na jeho spracovanie sú potrebné jednoduché nástroje, ale aj množstvo skúseností a praktických znalostí, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Stať sa dobrým baníkom ťažiacim kvarcit znamená naučiť sa „čítať kameň“ a rozpoznať, ako ho správne opracovať a štiepať. To sa však ľahšie povie, ako urobí. Dokonca aj kusy, ktoré na pohľad vyzerajú dobre, môžu vo vnútri obsahovať praskliny a nečistoty, ktoré môžu znehodnotiť hladké kamenné platne. Takéto kusy sa musia vyradiť a už nemajú žiadnu hodnotu.

Steinberget – „kamenné kopce“ – je miestny súhrnný názov pre oblasti ťažby kvarcitu nachádzajúce sa južne od centra Alty, v údoliach riek Alta a Tverrelva. Práve tam odchádzali pracovníci najmä počas zimy, keď bolo na farmách menej práce, pričom domov sa zvyčajne vracali len počas víkendov. V tuhých mrazoch bolo niekedy potrebné kvarcit rozmraziť. Baník vtedy pracoval v malej chate, v ktorej zároveň prebýval. Aj počas zimy však bolo bežnejšie pracovať vonku.

Jedna z takýchto chát sa dodnes nachádza v oblasti aktívneho lomu v Pæske. V jej vnútri je vyrytý rok 1859, čo môže dokladovať jej význam ako jednej z prvých chát kvarcitových baníkov v Alte.

V súčasnosti sa kvarcit ťaží najmä v už spomínaných oblastiach Pæska a Langvannet. Väčšina moderných baníkov už pracuje vo vnútri hál. Ťažké bremená sa zdvíhajú vákuovými žeriavmi, no kvarcit sa stále štiepe a opracúva ručne. V oblasti kamenných kopcov už dnes nik nebýva.