Antonio Maceo

Tento Brondzový titan ako ho nazývali sa narodil 14. júna 1845 v Santiagu de Cuba na Kube. Bol jedným z trinástich detí Mariany Grajalesovej a Marcosa Macea, majiteľa farmy s deviatimi kavalériami.

Maceo vyrastal vo vidieckej štvrti Guaninicún de Lleonart, v okrese San Nicolás de Morón a v štvrti Santo Tomás, na okraji mesta. Mladosť strávil v regióne Majaguabo, kde mala jeho rodina majetky.

16. februára 1866 sa vo farskom kostole San Luis v Oriente oženil s Máriou Magdalenou Cabrales Fernández, s ktorou nemal žiadne deti.

Zaciatok povstania alebo  ,,Yarin výkrik ,,

Po výkriku Yara (iniciovaného Carlosom Manuelom de Céspedes 10. októbra 1868) sa o dva dni neskôr so svojimi bratmi José a Justom v Majaguabo pripojil k povstaniu. Kapitán Juan Bautista Rondón, s ktorým bojoval v ten istý deň v Tí Arriba, bol jeho prvým veliteľom a za svoju statočnosť bol povýšený na seržanta, neskor dňa 20. októbra menovany za poručíka a 12. novembra za kapitána.

Bojoval v El Cobre, El Cristo, Jiguaní, Cupeyales, zúčastnil sa aj dobytia Mayarí.

16. januára 1869 bol povýšený na veliteľa a o desať dní neskôr na podplukovníka.

Bojoval okrem iného v El Salado, Majaguabo Arriba, Maniabón, Baitiquirí, Arroyo Blanco, La Sidonia a Palmarito.

14. mája 1869 pri obliehaní San Agustín de Aguarás zomrel jeho otec, seržant Marcos Maceo.

2. októbra 1870 v Majaguabo bol vážne zranený.

Maceo Bol asistentom Máxima Gómeza a v rokoch 1871 až 1874 niekoľkokrát bojoval proti španielskym vojakom.

22. marca 1872 bol povýšený na plukovníka, toho roku bojoval na Jamajke, Arroyo Blanco, Santo Domingo, Rejondón de Báguanos, El Yanal, Samá, Casanovas a Santa Fé , kde bol opäť zranený.

8. júna 1873, dva dni po bitke pri El Zarzal, bola jeho hodnosť zvýšená na brigádneho generála.

9. januára 1874 sa zúčastnil bitky pri Melones.

6. mája 1877 bol povýšený na generálmajora.

6. augusta toho roku bol šesťkrát zastrelený v bitke pri Mangos de Mejías.

V marci 1878 sa stretol so španielskym generálom Arseniom Martínezom Camposom v Baraguá a odmietol Zanjónsky mier, dokument, ktorý ustanovil kapituláciu Kubánskej oslobodzovacej armády a ukončil tak takzvanú desaťročnú vojnu (1868-1878).

Odišiel na Jamajku a v roku 1890 sa vrátil na Kubu, hoci bol vyhostený. V roku 1895 sa spolu s malou skupinou opäť presunul na Kubu a pripojil sa k povstalcom na čele s Josém Martím, s ktorým sa stretol spolu s Máximom Gómezom, aby stanovili stratégie a koordinovali akcie.

Maceo pri rôznych príležitostiach porazil jednotky Martíneza Camposa a ovládol východnú provinciu. Po Martího smrti riadil operácie v Pinar del Río a na konci roku 1895 vstúpil do Havany, čím prinútil Martíneza Camposa odísť do dôchodku.

Zomrel 7. decembra 1896 v boji so španielskymi silami v Punta Brava.

Jedna z jeho sôch sa nachádza aj v Havane v parku Antonia Macea, ktorý hraničí s Malecónom, príznačne otočená chrbtom k Amerike.