Dnes, presne pred päťdesiatimi rokmi sa to stalo. 16. decembra 1971 sa pakistanskí vojaci vzdali spoločným indicko-bangladéšskym silám, čím sa Bangladéš formálne stal novým národom pod vedením vodcu nezávislosti Šeikha Mudžibur Rahmana, ktorý je otcom súčasného premiéra Sheikha Hasina. Bangladéšanky dnes v celej krajine nosia zelené a červené sárí, ktoré ladia s národnou vlajkou. Hudobníci spievajú vlastenecké piesne. S moslimským Bangladéšom oslavuje aj hinduistická India na čele s Narendrom Modim. V Indii je TÝM ROKOM, rok 1947, ale v Bangladéši je rok 1947 vzdialenou spomienkou, ktorú vymazala krvavá oslobodzovacia vojna proti Pakistanu pred päťdesiatimi rokmi.
Bolo to16. mája 1971, keď vojaci pakistanskej armády pozbierali všetkých 42 hinduistických mužov v dedine Džogisu v okrese Rajšahi, asi 300 km od Dháky, hlavného mesta vtedajšieho východného Pakistanu. Všetkých pozabíjali, dedinčanov prinútili vykopať masový hrob, nahádzať do nich telá, na ktoré sa vymočili. „Toto sú ľudia zo spoločného štátu? Takto sa chovajú naši bratia?“ Džogisu bola jednou z tisícok dedín s rovnakým osudom. Ako k tomuto došlo?
Po rezolúcii z Láhauru (kde som bol po prvý raz v roku 1995, a kam do mesta Šáha Džahána BUBO chodí každoročne), ktorá požadovala vytvorenie „dvoch štátov“ v dvoch väčšinových zoskupeniach moslimov (Pandžáb a Bengálsko), sa budúcnosť moslimov zdala lepšia. Politickú budúcnosť však neovládli bengálski moslimovia, ale bola v rukách elitných, urdsky hovoriacich severoindických politikov Moslimskej ligy pod vedením Mohammada Aliho Džinnaha, zakladateľa Pakistanu.
Keď sa dva „štáty“ stali jedným Pakistanom, medzi mladými bengálskymi moslimskými vodcami začal narastať odpor. V roku 1947 líder Bengálskej moslimskej ligy Abul Hashem navrhol založiť Spojené bengálske hnutie, prvý nezávislý štát Bengálska pre moslimov aj hinduistov. Dostali podporu od lídrov bengálskeho kongresu, ale mocná strana indického „gándiovského“ Kongresu neprejavila záujem.
Hinduistické elity z Kalkaty, ktoré nemali v úmysle žiť pod moslimami v Bengálsku, tiež v roku 1947 podporovali rozdelenie. Ani obyčajní hinduisti netúžili po zjednotenom Bengálsku, keďže videli toľko hinduisticko-moslimského násilia, najmä počas nepokojov v roku 1946. Bengálski moslimovia boli väčšinou roľníci, ktorí zdieľali mnohé tradície so svojimi hinduistickými a budhistickými bratmi. V Bengálsku danej doby boli boháčmi hinduisti. Moslimov však v roku 1946 v Kalkate zabíjali za nič, iba tak, za to, že bol moslim.
Bangladéš je dnes slobodný. Sužovaná preľudnená krajina je extrémne exotická . Pamätám sa, ako som tu v roku 1997 na loďke s Maťom Hlobeňom brázdil ulice, lebo záplavy nedovoľovali chodiť autom. Byť v daných rokoch v Pakistane a Bagladéši...čo Ti šibe? To bola iná pecka. No aj dnes, ak sa sem vyberiete s BUBO, nebudete ľutovať. Zájazd Bangladéš.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
