Baobab; strom, ktorý zasadila hyena naopak

Baobaby sú listnaté stromy s výškou od 5 do 20 metrov. Baobab je zvláštne vyzerajúci strom, ktorý rastie v nízko položených oblastiach Afriky a Austrálie. Baobaby môžu dorásť do obrovských rozmerov a na našej Zemi sú exempláre, ktoré sú staré až 3000 rokov.

Jeden prastarý dutý Baobab v Zimbabwe je taký veľký, že sa v jeho kmeni môže ukryť až 40 ľudí. Baobaby mali rôzne využitie. Napríklad slúžili ako priestor, ktorý ľudia využívali na obchod, väzenie, dom, skladovaciu stodolu, či prístrešok. Baobaby sú veľmi odlišné od akéhokoľvek iného stromu. Kmeň je hladký a lesklý, vôbec sa nepodobá kôre iných stromov a je ružovosivej alebo niekedy medenej farby.

Keď vetvy stromu opadajú, vyzerá to ako keby bol zasadený hore nohami. Baobaby je veľmi ťažké  „zabiť“, pretože aj keď ich zbavíme kôry,  či odsekneme nejakú ich časť,  vždy dorastú. Môžu len zhniť a potom doslova odpadnú,  príkladom je aj 500 ročný Baobab na Zanzibare, ktorý „odpadol“, no stále je živý a denne sa pri ňom odfotia stovky návštevníkov.

Strom baobab funguje ako samostatný ekosystém, pretože podporuje život nespočetných tvorov, od najväčších cicavcov až po tisíce malých stvorení, ktoré sa potulujú v jeho štrbinách. V jeho konároch hniezdia vtáky, paviány požierajú ovocie a o slonoch je známe, že vyrúbajú a skonzumujú celý strom.

Mladé baobaby vyzerajú úplne inak ako jeho dospelá podoba a to je dôvod, prečo ľudia veria, že nerastú ako iné stromy, ale zrazu sa s buchotom zrútia na zem a jedného dňa jednoducho zmiznú. Niet divu, že sú považované za magické stromy.

Strom Baobab má veľké belavé kvety, ktoré sa otvárajú v noci. Plody baobabu, ktoré dorastajú až do dĺžky 10 cm, obsahujú vitamín C a môžu sa cmúľať alebo namočiť do vody a dá sa tak z nich pripraviť  osviežujúci nápoj. Môžu byť tiež pražené a mleté a potom sa z nich vyrába nápoj podobný káve. Semeno plodu je kyslé,  tak ho Afričania pražia s cukrom a tak z neho vyrábajú cukríky, ktoré sa nekúšu, ale vypľúvajú.

Ovocie nie je jedinou časťou Baobabu, ktorú možno použiť. Kôra sa drví na výrobu povrazov, rohoží, košov, papiera a látky. Listy sa dajú uvariť a zjesť a z peľu sa dá vyrobiť napríklad lepidlo.
Vlákno z kôry sa používa na výrobu povrazov, košíkov, látok, strún na hudobné nástroje.

Čerstvé listy baobabu poskytujú jedlú zeleninu podobnú špenátu, ktorá sa tiež používa v medicíne na liečbu ochorení obličiek a močového mechúra, astmy či na následky bodnutia hmyzom. Vyhľadávané sú chutné a výživné plody a semená viacerých druhov, zatiaľ čo peľ afrických a austrálskych baobabov sa mieša s vodou a vyrába sa z neho lepidlo.

V Afrike existuje mnoho legiend, ktoré popisujú baobab ako magický strom. Niektoré kmene dodnes kúpu svojich synov v odvare z kôry Baobabu, aby synovia boli silný ako Baobab.

Na svojich cestách po Afrike hovorím mojim klientom starú africkú legendu o tom, ako Boh stvoril ako prvý strom na svete práve Baobab. Baobab bol pyšný na to, aký je silný a aká je jeho kôra hrubá, no potom Boh stvoril vysokú a štíhlu palmu. Baobab dlhé dni a noci nariekal, že aj on chce byť taký štíhli.  No najväčšia rana prišla až keď Boh zasadil Figovník so svojimi chutným plodmi. To Baobab rozplakalo až tak, že už ho božstvo nemohlo počúvať a tak ho vytrhlo zo Zeme a zasadilo hore nohami, preto dnes Baobaby vyzerajú, akoby rástli koreňom hore.

Druhá,  tá krajšia legenda hovorí o tom, že Boh si predvolal z africkej savany na koberček zákernú hyenu, aby jej dohovoril. Nepáčilo sa mu, že sa všetkým posmieva, kradne levom korisť a myslí len na seba. Hyena sľúbila, že sa polepší, a tak jej Boh daroval semienko baobabu, no bláznivá hyena semienko schmatla a utiekla naspäť na africkú savanu a ponížila Boha tak, že semienko Baobabu zasiala opačne,  odvtedy rastú Baobaby hore nohami.