Saif Kaddáfí – politická budúcnosť Líbye Kto je Saif Ghaddafi a kde robíme chybu v jeho súdení my?

„Tieto nové luxusné bytovky stavá Kaddáfí“ dozvedám sa, keď prechádzam krížom cez Tripolis, hlavné mesto Líbye. „To ako, veď je roky po smrti“ pomyslím si. „Priznám sa, neznášal som Kaddáfího“, pokračuje ďalej profesor, „ale dnes v tomto chaose by som ho bral všetkými desiatimi“. A na tento sentiment zrejme spolieha druhý najstarší a najobľúbenejší syn veľkého vodcu Muammara.

Saif al-Islam al-Kaddáfí práve pred pár hodinami podpísal listiny, otlačil na nich svoj palec a tým pádom je rodina Kaddáfí opäť v hre. Listiny podpisoval pred zrakmi kamier oblečený ako jeho otec, v tmavohnedom domorodom beduínskom obleku. Nepôsobí ako fičúr a balič žien, ako bol vykresľovaný doteraz, ale s šedou dlhou briadkou skôr ako moslimský duchovný. Čokoľvek sa ho spýtate, dostanete ako odpoveď - citát z Koránu. Zdá sa, že počas šesťročného väzenia, po zavraždení jeho otca a zatknutí v novembri 2011 vo väznici nezaháľal. Bol odsúdený na smrť. "Normálny súd" tvrdili sme my západniari. Smrť za to, že je syn, myslia si v Líbyi (tí, ktorým netečú peniaze "na podporu demokracie" z EU). Vzdelanec západného typu sa uchýlil, zdá sa, k ortodoxnému islamu. To nie je pre nás dobré. Ale čo má robiť, veď Saif mal ešte šťastie, ostatných synov veľkého vodcu sme zabili ako potkanov - bez súdu.

Či vyhrá nadchádzajúce voľby nie je isté. Jeho protivníci sú silní. Napríklad vojenský generál Khalifa Haftar. Mal som s ním dočinenia, keď som letel do Tripolisu. „Dámy a páni, v Tripolise pristáť nemôžeme, letisko je ostreľované“ počúvame milú správu od kapitána. „Pristaneme v meste Misrata.“ A tak aj bolo. Na letenke mám Tripolis, ale pristáli sme inde. Haftar totižto letisko v Tripolise ostreľoval a od mesta sa jeho vojská nachádzali iba desať kilometrov. Chalífa Haftar bol priateľom Saifovho otca a teraz je vládcom východu krajiny. Kandiduje tiež predseda vlády podporovaný západom Abdulhamid al-Dbeibah. Neviem, či mu niekto ešte verí? Ja som o ňom počul hovoriť vždy ako o skorumpovanej bábke. No uvidíme, ako sa nakoniec hlasy spočítajú. A následne uvidíme, či niekto po výhre zloží zbrane. No duo Saif- Haftar by podľa mňa vedelo vytvoriť koalíciu.

V Líbyi je však veľa ropy, veľa cudzích vojsk: od Rusov cez Turkov, veľké záujmy a veľké peniaze. Zdá sa, že sprostá vražda uznávaného afrického politika Muammara Kaddáfího bola veľkou chybou. No to sme predsa vedeli. Možno slovenskí novinári to nevedeli a nevedia do dnešných dní. No celý svet to vedel a vie. Africkí migranti samozrejme chcú európsku podporu v nezamestnanosti, ale zároveň vidia, čo je Európa zač. Iba nás chcú využiť, nevážia si nás. Saif al-Islam al-Kaddáfí chce ísť iným smerom, aspoň podľa citátov, čo vychádzajú aktuálne z jeho úst. Chce zaviesť do Líbye slušnosť, poriadok, opäť hrdosť a postupne opäť prosperitu pre celý národ. No výkon tejto vízie bude ťažký. Líbya sa dnes zmieta v občianskej vojne a je to padnutá krajina, z ktorej je smutno. Saif, narodený v roku 1972, vystupoval verejne po boku svojho otca už od 15 rokov, sú známe jeho fotografie na vojenských prehliadkach, kedy mal 17 a bol považovaný za nástupcu svojho otca. Je veľmi bystrý, vyštudoval LSE (London School of Economy), má výbornú angličtinu a pozná mnohých západných politikov aj mnoho aristokratov, napríklad britskú kráľovskú rodinu, s ktorou sa stretol aj priamo v Buckinghamskom paláci. Na LSE si urobil aj Phd, a aj keď ho chceli obviniť z plagiátorstva, zdá sa, že ide o múdreho chlapa a prácu zameranú na politické reformy skutočne napísal sám. A aj touto prácou sa zdalo, že by mohol mať západ dobrého spojenca a Líbya sa mohla posunúť k väčšiemu prirodzenému priateľstvu a spojenectvu s Európou. No to by sme nesmeli podraziť a zavraždiť jeho otca, však... No to sme urobili a v Líbyi na margo tohoto zomierajú tisíce nevinných ľudí a krajinu to uvrhlo desiatky rokov späť. Saif al -islam (meč islamu) má malú šancu na výhru, no v meste Sirta sú aj dnes po zverejnení jeho kandidatúry veľké pro- Kaddafiovské demonštrácie. Držím Saifovi Kaddáfímu palce. Bolo by to pre jeho rodinu veľké zadosťučinenie. Napríklad aj za západom vykonštruované obvinenie Lockerbie (1988). Už by mali tieto novinárske klamstvá západu skončiť! A mali by sme sa ospravedlniť od Aung San Suu Kyi, cez ľudí Afganistanu, Iraku a mnohým, o ktorých sa snažím písať názor inej strany. Názor, ktorý mám od ľudí na ulici, od taxikárov, od svojich známych priamo na mieste, ktorí jasne vidia, kam ich krajina smeruje. Vždy sa pýtam, a kam smeruje tá naša, naše milované Slovensko? Novinári predsa vášnivo bojujú o... O čo vlastne? S akými výsledkami? Tak ako robíme politiku a hlavne ako o tom informujeme („prinášame demokraciu do Líbye...“) nám to robí všetkým na západe veľkú hanbu. Keď odsúdime človeka za nič na trest smrti, tak to nie je súd, ale vražda, a presne takto to pomenoval aj Saif Kaddáfí.  No nevinní ľudia nezomierajú iba v Líbyi. Dnes kvôli nekorektným, oneskoreným, bulvarizujúcim správam, ktoré sa nezameriavajú na podstatu a nevysvetľujú skutočné problémy a skutočný stav, tu na Slovensku zbytočne zomiera množstvo ľudí. Polopravdy, vytváranie znepriatelených strán, to je dnes taktika médií. „Rozdeľuj a klikaj“ a „naši spriatelení papagájujúci politici budú panovať“. Je jedno, čo je to za populistickú lúzu. Všetci mlčia a boja sa povedať čosi proti. S touto „demokraciou“ sa rútime do pekla, priatelia. Prajem príjemný týždeň so správami z iného brehu.