Bhutánska kinematografia | Zážitky BUBO

Bhutánska kinematografia začala až v roku 2003 a teda amatérske začiatky na striebornom platne sa dajú vidieť iba v Thimphu. Samozrejme, že sme boli. Film Kraska a Krásavec sa z tradičného radu Bhutánskej školy nevymykal. Tradičné oblečenie, dovolím si povedať ani jeden profesionálny herec (známa tvar komedianta - bhutánsky Benny Hill, ktorého si pamätám z minulého roka), efekty nájdete lepšie na youtube, kde deti nastrihali video z dovolenky. Tato zmes však radi kino medzi výnimočné zážitky. A to nepopisujem kinosálu :) Thimphu, ako hlavne mesto v náš stredoveky dojem nezanechalo, práve naopak, mesto sa riadi takzvanym inteligentnym urbanizmom (hlavný architekt, je mnohokrát medzinárodné oceňovaný Ind Christopher Benninger), pozdĺž rieky sa bude vinúť pešia zóna, všetky budovy dodržiavajú maximálnu výšku do šesť poschodí, zdobene sú tradičnými bhutánskymi budhistickými vzormi a nad mestom sa dokončuje 51.5 metrový sediaci Budha. Podľa niektorých najväčší na svete. Vo Wangdui sme zažili aj metaforicky stredovek, keď sme navštívili lokálnu dedinku. Bolo cítiť, že tu len tak niekto nezavíta. Kláštory, v ktorých mnísi hrajú šípky, prechádzky, na ktorých Slováci fotografujú pomaly každé ryžové políčko. Okrem stredovekej dedinky pozeráme pevnosti, ktoré staval samotný Shabdrung Nawang Namgyal, prvý zjednotiteľ Bhutánu zo 17. storočia, ale oveľa väčší dojem v nás zanechal malý Chimi Lakhang, chrám božského blazna. Bolo nám požehnané slonovinovým i dreveným penisom a preto sa pýtam teraz, či je možné aby sme zajtra nemali šťastie v trojtisicovom sedle Dochu La a nevideli sedemtisicove Bhutánske Himaláje? (Oľga mi tu sliedi za chrbtom a sleduje čo píšem.) Dáme Vám vedieť. Púšťam Oľgu, nech si skontroluje maily. Všetkých pozdravujeme.