Paro, Bhután Mesto z Malého Budhu

Vrcholom dnešného dňa bude mesto Paro, kam máme dnes s našou BUBO skupinou namierené. Po tom ako sme objavili čajové plantáže Dardželingu, kláštory Sikkimu a zaujímavosti Západného Bengálska, na nás čaká zaujímavá cesta, na konci ktorej bude stáť exotický, neznámy a málo navštevovaný Bhután. Aj napriek tomu, že sem stále chodí málo turistov, my sme tu každý rok a sme tu už ako doma. Hranica medzi indickým Jaigaonom a bhutánskym Phutsholingom takmer neexistuje. Teda, keby si ju človek nevšimol, ani by neexistovala. Posledné pečiatky z Indie a odrazu sa ocitnete za Bhutánskou bránou a teda v krajine, ktorá sa tak často spomína v súvislosti so Šángri-Lá. Tu v Bhutáne je všetko inak. India akoby sa stratila a Bhután nás pohltí. Prvý chrám, modlitebné mlynčeky, domáci, oblečení v krojoch, muži v Gho, ženy v Kira a všade cítiť pokoj. Túlame sa mestečkom, sadneme si na kávu a sledujeme život. Aj o tomto je Bhután o nenaháňaní sa, sledovaní a učení sa. Ďalší deň sme bhutánskymi cestami zamierili sem do mesta Paro. Patrí medzi najznámejšie v krajine aj vďaka medzinárodnému letisku (jedinému v krajine), odkiaľ budeme odlietať aj my. Paro je rozťahané v údolí obklopenom horami a vysokými štítmi. Pozrieme sa na múzeum, prelezieme historický dzong aj starý most, kde sa natáčali scény k filmu Malý Budha a objavujeme, ako vyzerajú tanaky, tradičné drevorezby či rôzne šťastné symboly. Paro je mesto, v ktorom je toho máličko, ale tá atmosféra, tá nás dokonale opije. Ulicami sa túlajú psi, na ryžových políčkach sa ešte nepracuje a každú chvíľku sa prevaľujú oblaky, aby ukázali niektorý zo zasnežených štítov. Ideme za zážitkami a aj tie sú tu v Paro, ak viete, kde hľadať. Všetci sa prezlečieme do bhutánskych krojov za pomoci domácich. Bhutánsky mužský kroj Gho je na prvý pohľad tak komplikovaný, že by sme si ho sami ani nevedeli obliecť. Každá zo žien si vyberie svoju farbu kroja Kira a takto oblečení berieme do rúk luky a ideme si skúsiť lukostreľbu, národný šport Bhutánu. Mohli sme strieľať len tak ako sme prišli, ale kedy inokedy bude mať človek takúto šancu? My tieto šance nepremeškáme. Bhutánci strieľajú v Thimphu na štadióne na vzdialenosť takmer 150 metrov, ale my si hovoríme, že na začiatok nám stačí aj pár metrov, aj záhrada vzadu za tradičným bhutánskym domom. Náprah tetivy, pustiť a prásk. Vedľa! Ono to chvíľku trvá, kým sa zastrieľame, ale niektorým z nás to potom ide celkom skvelo. Viete čo sa stane, ak niekto trafí terč? Vtedy sa Bhutánci pochytajú za ruky a rituálne si zatancujú na oslavu. Po každom jednom šípe zapichnutom v terči! Lukostreľba je v Bhutáne šport číslo jedna a je to takmer jediný šport, v ktorom Bhután preteká na olympiáde. Prvý krát strieľali Bhutánci v 1984 v Los Angeles a odvtedy sa minimálne dvaja zúčastnia na každej letnej olympiáde. Paradoxne, ešte nikdy nevyhrali zlatú medailu, ale oni sa smejú, že je to preto, lebo sa na olympiáde nestrieľa z diaľky, na akú si zvyknutí, ale strieľa sa o pár desiatok metrov bližšie. Strieľame ďalej a po tejto milej zábave sa túlame Parom. Ešte je niekoľko geniálnych zážitkov pred nami!