Vstupujeme do Bhutánu Indický syr a Bhutánske kino

Zobúdzame sa v najindickejsom meste na nasej trase. Kalimpong nás prekvapil svojou atmosférou a hlavne skvelým lokálnym trhom, kde dostať najlepší zázvor v celej Indii. Kalimpong zásobuje svojim zázvorom až 20% tejto takmer 1,3 miliardovej krajiny a my ho tu nakupujeme za necelých 100 rupii na kilogram. Okrem zázvoru je Kalimpong vyhlásený aj jediným dlhozrejucim syrom v celej Indii. Za 5 rupii dostávame jeden kúsok priamo na trhu. S chuťou sa do neho zahryznem a skoro si vylámem zuby, je ako kameň! Vraj si ho mam dať do úst a cmúľať ho a po par minútach sa rozpusti. Cmúľam, cmúľam... a v duchu si hovorím, že ešte nikdy som horší syr nejedol! Ten môj kúsok som po 15 minútach vypľul na zem, ovoňal ho pouličný pes a aj ten radšej odišiel preč. Ale je to miestna špecialita a všetko treba vyskúšať! Čaká náš 5 hodinový presun na Bhutánske hranice a cestu si krátime fotoprestavkami. Na jednej z nich stoji aj krásny farebne pomaľovaný a vyzdobený indicky kamión. Jeho vodič nám dovolil posadiť sa za volant a odfotiť sa v kabíne. Majiteľ, mladý bezstarostný sympatak, zatiaľ odišiel na čaj kým naša skupina sa nasťahovala do jeho kamiónu a vyfotili sme sa snáď na všetky možné spôsoby. Čas nám ubiehal rýchlo a v skorých poobedňajších hodinách sme už prichádzali na hranice. Posledných 100km bola totálna rovina a presne na mieste kde sa Himaláje začínajú prudko dvíhať nahor, tak presne tam začína Bhután. Prejdeme indickou výstupnou kontrolou s mladými chalanmi v rifliach a farebných značkových tričkách (colnici) a potom ešte v garáži za colnicou podpíšeme nejaké papiere s vojakom že sme to naozaj my a už sme von. Von z Indie ale vnutri v Bhutane! Dokazali sme to!! Bhutánski colnici sa náš len pýtajú či poznáme Petra Čecha a Mareka Hamsika a následne nás vítajú vo svojej krajine. Welcome to Bhutan! Sme v jednej z najuzavretejších krajín na svete, kam sa ročne dostane len v priemere 30 tisíc ľudí. V krajine kde ešte len v roku 1999 povolili televíziu, v roku 2000 mobily a v roku 2003 internet. Bývame v najluxusnejšom hoteli v meste, mame plnú penziu a sme v opatere samotného kráľa. Ako najlepšie spoznáme miestnych ľudí a ich kultúru? My si myslime, že v bhutánskom kine! Pred kinom sedí malý chlapec. Chceme si kúpiť lístok a tak zavolá radšej svoju mamu. Za 150 rupii dostávame ručne vypísaný lístok a vstupujeme do niečoho čo pripomína staré pivničné priestory kde naše babky skladovali zemiaky aby im nepohnili. Vitajte v bhutánskom kine, autenticky zážitok je zaručený!