Bitka o Narvik

Bitka o Narvik bola sériou udalostí, za ktorými stála snaha nacistického Nemecka ovládnuť strategicky dôležitý Ofotský fjord, v ktorom leží mesto Narvik. Jeho význam spočíval najmä v polohe a logistike. Narvik totiž slúžil ako miesto ďalšieho exportu železnej rudy zo švédskej Kiruny, ktorá bola s týmto v zime nezamŕzajúcim fjordom spojená železnicou. Železná ruda pritom predstavovala jednu z kľúčových surovín pre nacistickú vojnovú mašinériu.

V apríli 1940 spustil A. Hitler operáciu Weserübung, čo bol krycí názov pre inváziu do Dánska a Nórska. Zatiaľ čo Dánsko padlo počas jediného dňa, Nórsku sa s pomocou spojencov podarilo odolávať dva mesiace, až kým 10. júna definitívne nekapitulovalo. Veľká Británia považovala Narvik za kľúčový bod pre expedičné zbory určené na pomoc Fínsku v Zimnej vojne. Zároveň v tomto prístave videla možnosť, ako získať kontrolu nad švédskou železnou rudou.

Invázia do Nórska sa začala 9. apríla 1940, keď do Ofotského fjordu vplávalo desať nemeckých torpédoborcov pod vedením Friedricha Bonteho. Na ich palubách sa nachádzalo približne 1900 príslušníkov horských jednotiek, ktorým velil Eduard Dietl. Vojaci boli vysadení na strategických miestach, zatiaľ čo časť nemeckého loďstva prenikla priamo do prístavu. Odpor im kládli dve nórske lode Eidsvold a Norge, ktoré boli potopené, čím Nemcom prakticky nič nebránilo zmocniť sa prístavu. Prišli však o krytie v zadných líniách, ktoré im mali zaisťovať dva bitevné krížniky Scharnhorst a Gneisenau pod velením generála Günthera Lütjensa. Ten sa totiž po súboji s britskou HMS Renown stiahol.

Prvá námorná bitka pri Narviku sa odohrala hneď nasledujúci deň, 10. apríla 1940. Päť britských torpédoborcov pod vedením kapitána Bernarda Warburton-Leeho preniklo do prístavu a prekvapivo zaútočilo na kotviace nemecké lode, medzi ktorými sa nachádzalo päť torpédoborcov. Moment prekvapenia Britom zabezpečilo najmä to, že torpédoborec Diether von Roeder pre nedorozumenie nehliadkoval pri ústí fjordu. Briti počas útoku potopili dva nemecké torpédoborce a niekoľko nákladných lodí. Na palube jedného z nich zahynul aj komodor Bonte.

Po úspešnom údere sa Briti pokúsili o rýchly ústup, ten im však skomplikovalo zvyšných päť nemeckých torpédoborcov. Jeden britský torpédoborec bol potopený, ďalší musel naraziť na breh a v boji zahynul aj britský veliteľ Bernard Warburton-Lee. Velenie nad zvyškom nemeckého loďstva následne prevzal Erich Bey. Nemci však počas stretu spotrebovali veľké množstvo munície a paliva a ich situáciu ďalej komplikovali prichádzajúce britské posily. Briti navyše pri ústupe potopili nemeckú muničnú loď Rauenfels, čím sa postavenie nemeckých síl ešte zhoršilo.

Druhá námorná bitka pri Narviku nasledovala už 13. apríla 1940. Oslabeným britským silám priplávala na pomoc vojnová loď HMS Warspite sprevádzaná ďalšími deviatimi torpédoborcami. Vzdušnú podporu zabezpečovali lietadlá z lietadlovej lode HMS Furious. Proti takejto výraznej sile britského Kráľovského námorníctva nemali nemecké lode šancu. Všetky nemecké torpédoborce vrátane sprievodných plavidiel boli potopené a ich posádky sa následne na pevnine pripojili k jednotkám generála Dietla.

Pozemné boje o Narvik sa začali v polovici apríla 1940 a trvali až dva mesiace. Bezprostredne po britskom námornom útoku sa ešte nezačali, pretože spojenci nemali dostatočný počet vojakov potrebných na vylodenie. Na strane spojencov sa do bojov popri Veľkej Británii a Nórsku zapojili aj jednotky z Francúzska a Poľska. Práve poľské jednotky sa tu, podobne ako českí letci v bitke o Britániu, výrazne pričinili o boje na strane spojencov. Ich oddiely patrili medzi najsilnejšie a najpočetnejšie v celom spojeneckom zoskupení. Tvorilo ich až 5 000 mužov, teda približne tretina spojeneckých síl.

Spojencom sa postupne podarilo zatlačiť Nemcov do nevýhodných postavení. Situácia bola natoľko vážna, že do nej zasiahol aj A. Hitler, ktorý vydal rozkaz stiahnuť nemecké jednotky do Švédska, kde by boli internované. Tento rozkaz však zakrátko odvolal. Situácia sa napokon obrátila v prospech Nemcov v dôsledku udalostí odohrávajúcich sa ďaleko od Narviku. Spojencom sa totiž rúcal front na západe vo Francúzsku, a preto 24. mája 1940 padlo rozhodnutie stiahnuť ich jednotky z oblasti Narviku.

Ešte pred samotným odchodom sa spojencom podarilo Narvik oslobodiť, a to v noci z 27. na 28. mája 1940. Išlo však len o dočasný úspech. Dňa 10. júna, v deň kapitulácie Nórska, sa mesta nacistické Nemecko opäť zmocnilo.

Boje o Narvik mali pre nemecké loďstvo zdrvujúce následky. Jeho takmer celá nová flotila torpédoborcov stratila desať plavidiel, čím bola prakticky vyhladená. Ťažké straty však utrpelo aj britské námorníctvo. Okrem iného bola počas evakuácie potopená britská lietadlová loď HMS Glorious. Rozsah bojov dobre ilustrujú aj údaje nórskych zdrojov, ktoré sa v počte potopených lodí mierne rozchádzajú a uvádzajú 64 až 65 plavidiel. Podľa údajov nórskych ozbrojených síl si 62 dní bojov vyžiadalo približne 8 500 ľudských životov, pričom bolo potopených 65 lodí a zostrelených 86 lietadiel.