Breivik - terorista z Oslo

Teroristu z ostrova Utøya pozná celý svet pod menom Anders Behring Breivika. Ignoruje tak jeho žiadosť z roku 2017, keď si zmenil meno na Fjotolf Hansen.
Breivik sa narodil 13. februára 1979 a celý svet ho pozná ako najväčšieho teroristu a masového vraha nórskej novodobej histórie. Stál za teroristickými útokmi v Nórsku z 22. júla 2011. O 15.26 zaútočil nastraženou bombou na vládnu štvrť v Oslo. Zabil pri tom osem ľudí. Presne o dve hodiny neskôr dostala polícia informáciu o streľbe na ostrové Utøya. Skôr než ho o 18.27 zadržal, postrieľal na ostrove 69 ľudí, z toho 33 mladších než 18 rokov, ktorý sa na ostrove zišli v letnom tábore mládežníckej organizácie vládnej ľavicovej Strany pracujúcich.

Prvý psychologický posudok na 243 stranách ho v novembri 2011 označil za človeka, trpiaceho paranoidnou schizofréniou, ktorý bol v čase útok psychotický, teda by ho nebolo možné trestne stíhať. Druhý posudok v apríli 2012 to na 310 stranách vyvrátil a Breivik bol súdený.

24. augusta 2012 ho súd v Oslo odsúdil na 21 rokov za masovú vraždu spôsobenú smrtiacou bombou a za terorizmus. Z väzenia sa už zrejme nikdy nedostane.
Svoje útoky plánoval dlho vopred, zrejme už od roku 2009, keď si založil firmu na obchodovanie s umelým hnojivom. Breivik spísal manifest militantnej ideológie s názvom 2083 – Európska deklarácia nezávislosti. Pár hodín pred útokmi ho rozposlal na množstvo adries.

Roky pred útokmi sa aktívne zapájal do diskusných fór s nacionalistickým a islamskofóbnym smerovaním. V septembri 2020 požiadal o podmienečné prepustenie, ktoré mu 1. februára 2022 zamietli. Je pravdepodobné, že sa týmto spôsobom bude v najbližších rokoch neustále nórskej aj svetovej verejnosti pripomínať.

Nórsko ako krajina pri tomto útoku obstálo. Ani o centimeter neuhlo zo svojich demokratických princípov, čelilo nenávisti láskou, Breivik dostal spravodlivý proces a o pozostalých obetí a tých, ktorí útok prežili, bolo v maximálne možnej miere postarané.

Časť poškodených budov niekdajšej vládnej štvrte bola zbúraná (ich socialistická architektúra aj tak dlho špatila Oslo), postupne ju nahrádzajú nove budovy. Vtedajší premiér Jens Stoltenberg, ktorého smútok v tvári v tom čase oblietal svet, je dnes inak generálnym tajomníkom NATO.