Zaostalá Britska kolónia- Guyana Ako vyzerá BUBO cesta krížom cez Gvajanu?

 Hneď po prechode surinamsko-guyanských hraníc nás privítala karibská príroda ako z rozprávky. Všade prítomné palmy kráľovské, množstvo zelené, pomaličky tečúce zabahnené riečky a hlavne množstvo bezprizorne sa sem a tam potulujúcej zvere. Prechádzali sme malebnými dedinkami, s veľmi známymi a občas aj veľmi podivuhodnými názvami - Manchester, Leicester, Bath, Washington, No. 9, No. 13, Catherine's Lust, Now or Never... Týmto dedinkám dominovali zvláštne drevené, na koloch stojace domčeky inšpirované francúzsko-holandko-brtiskou architektúrou, keďže (britskú) Guayanu si postupne od 16. storočia menili medzi sebou tieto veľmoci. Na počudovanie by ste v nich však nenašli bývať potomkov Európanov, ale rôznorodý mix z Javy, Indie, Číny, Afriky, Južnej Ameriky a pôvodného karibského obyvateľstva. Na svete sa nájde len malo krajín s takou rozmanitou kozmopolitnou a zároveň aj prírodnou diverzitou. A najlepšie na tom je, že turistov tu takmer nenájdete. Ak sa nemýlim, tak sme počas našeho celého pobytu v Georgetowne stretli len 6 kanaďanov v čínskej reštaurácii. Jedným z dôvodov môže byť aj to, že Briti kolonizovanie tejto druhej najmenšej juhoamerickej krajinky nie úplne zvládli. Guyana je najchudobnejšou krajinou zo všetkých troch Guaian, ktoré sme navštívili a je to naozaj vidno. Cesty sú zlé až veľmi zlé, turistický ruch takmer neexistuje. Hlavne mesto Georgetown je špinavé, ošarpané provinčné mestečko, s absolútne prekrásnou, ale veľmi zanedbanou architektúrou hlavných dominánt mesta. Po zotmení sa turistom neodporúča prechádzať sa po meste, a preto bola naša večerná prehliadka pri zapadajúcom slnku naozaj adrenalínovým zážitkom. Pri prevažne černošskom obyvateľské sme naozaj vytŕčali z rádu. Všetko sme však bez problémov zvládli. Suveníry tu však majú špičkové, aj napriek tomu že sem takmer nikto nechodí. Vybral by si každý. Je to obrovská škoda, keďže Guyana má obrovský potenciál v podobe nedotknutého amazonského pralesa, prekrásnej fauny a hlavne impozantného vodopádu Keieteur, ktorý je najväčším single drop vodopádom na našej planéte. Nám sa tam však tento krát kvôli nepriazni počasia nepodarilo dostať. Aj napriek tomu by mal každý vášnivý cestovateľ tento kus sveta navštíviť, kým ho v plnej kráse neodhalí západná civilizácia a nespraví z neho uniformnú karibskú turistickú destináciu. Zatiaľ sú všetky Guaiany absolútnym cestovateľským bonbónikom pre náročných, ktoré sa určite oplatí navštíviť. My sme ich už videli, a preto pokračujeme ďalej na Trinidad a ďalej do obávanej Venezuely. Pridáte sa o rok aj vy?  Foto: Ľ. Fellner sa plavil po rieke, ktorá tvorí hranicu Guyanay na svojej veľkej expedícii do ďalekého vnútrozemia