Budhizmus a meditácia z pohľadu vedy

Meditácia je jednou z najstarších duchovných tradícií na svete a má pôvod v Indii, približne 1500 p.n.l. Neskôr sa rozšírila do Číny, Vientamu, Kórey a Japonska. Existuje množstvo vetiev meditácie, z ktorých jednou z najznámejších a najviac uznávaných techník je mindfulness. Táto technika sa zameriava na pozorovanie vlastného vedomia bez posudzovania. Existujú dva typy meditátorov: tí, ktorí meditáciu berú ako relaxačnú techniku, a tí, ktorí sa snažia nájsť v meditácii hlbšie významy a postupne preberajú budhistickú filozofiu.

Tradičná meditácia súvisí s osvietením. To je možné dosiahnuť pomocou tzv. vipassaná – mnohých aha momentov, uvedomení. Podľa budhistickej filozofie žijeme v mnohých ilúziách a práve pomocou týchto aha momentov (vippasán) sa z týchto ilúzií môžeme vyslobodiť. Podľa Siddhárta Gautamu – Budhu meditačné praktiky pomáhajú k rozbíjaniu piatich hlavných ilúzií. Je možné teda dosiahnuť 5 hlavných uvedomení:

1. všetko v živote podlieha zmene - všetko je premenlivé
2. uvedomenie, že veci sú prázdne 
3. uvedomenie, odkiaľ vychádza utrpenie
4. previazanosť všetkých vecí v živote
5. uvedomenie si toho, že naše separované ja, je ilúziou.

Je dôležité uvedomiť si, že tieto filozofie sú intuitívne, prežitkové a nie intelektuálne. Veda potvrdzuje koncept iluzórnej hodnoty vecí, ktorú pridávame len my ľudia, napríklad na základe experimentu s vínom.

Budhisti vravia že realita je prázdna, veci nie sú dobré ani zlé, hodnotu im pridávame len my, ľudia. Veda tento koncept iluzórnej hodnoty vecí potvrdzuje na príklade experimentu s vínom – vedci dali skupine ľudí ochutnať dva poháre vína – jedno víno v hodnote 90 eur a druhé za 10 eur. Takmer všetci participanti sa zhodli, že drahšie víno je omnoho lepšie a kvalitnejšie.

Experiment spočíval v tom, že v oboch pohároch, bolo naliate to isté víno. Pri vyhodnocovaní informácií v mozgu jeho časť spracúvala reálnu chuť vína, ďalšia časť však vyhodnocovala “príbeh vína“. Práve táto časť mozgu pridáva kvalitu veciam v našom svete, je však ovplyvnená kultúrou a podľa budhizmu a aj vedy sa skutočne dá považovať za ilúziu.

Tento koncept je veľmi zaujímavý aj na príklade bolesti. Budhisti tvrdia, že bolesť nevieme ovplyvniť, avšak utrpenie áno. Keď vedci skúmali mozog bežných ľudí a budhistických mníchov pri prežívaní bolesti, prišli na to, že dlhodobo meditujúci ľudia síce prežívajú rovnakú bolesť, avšak ich mozog ju nevyhodnocuje ako negatívnu, a teda neprežívajú tak intenzívne utrpenie. 

zdroj: https://www.youtube.com/watch?v=Lh7vMPwvFU0