Budhov zub, Srí Lanka | 16.03.2009

"Ja som ešte to šťastie nemal" hovorí Mahen, ktorý má vyše 50 a osobne pozná prezidenta a tak by sa k "ZUBU" dostal. Pre obrovský nával a absolútne vymknutie spod kontroli však "Chrám Zubu" v Kandy zatvorili skôr. Vstupujeme do kultúrneho strediska ostrova ktoré odolávalo kolonialistom vyše 300 rokov. Obyvatelia Kandy sú hrdí tak ako Florenťania či obyvatelia japonského Kyoto. Iná kasta a aj keď nie tak bohatí ako udychčaní biznismani z Colomba, majú svoju kultúru, tance, pomaľovaných slonov ale hlavne majú ZUB. Sú na to náležite hrdí. Vstupujeme teda do mesta. Noo snažíme sa vstúpiť. Také zápchy nepamätá nikto a zrazu sa objaví ľudský rad. Telo na telo, otecko drží v rukách dieťa, stoja v koridore, všetci v bielom, smädní, hladní bez možnosti ísť na záchod, v rade kontrolovanej vojskom a políciou, stoja a stoja už druhý deň. Pred nimi je však ešte 5 kilometrová rada ľudských tiel, tých čo prišli skôr, spali v rade. Bledé strhané tváre poznačené námahou ale aj tajomný lesk v očiach toho kto sa teší na čosi úžasné, neopakovateľné, veľkolepé. V Kandy na týždeň sprístupnili BUDHOV ZUB. Tak to si nemôžeme nechať ujsť! Vybavovali sme vstup dlho, už niekoľko týždňov cez naše kontakty bombardujeme inštitúcie a snažíme sa vybaviť VIP vstup. Čakať v takejto rade je nemysliteľné. Poslednýkrát som čosi obdobné videl v deň keď v Kalkate zomrela Matka Tereza. Ten rad mal mnoho kilometrov, toto sú však dlhšie rady a z rôznych strán smerujú biele masy ku chrámu.... Podarilo sa nám to? Prídite na štvrtkové premietanie. Myslíte že ešte niekto zo Slovenska a Čiech sa o túto nemožnosť pokúsil? Zdravím z Marhaba lounge v Dubaji. O chvíľu letíme domov.