Bulharsko vtedy a dnes

Bulharsko vtedy a dnes

“Čo si mám zobrať do toho vlaku do Bulharska” pýtam sa Mira, ktorý to urobil aj minulý rok a je skúsený. “Zober si pršiplášť, to je základ” Pršiplášť? Podivím sa, veď tam je teplo a v Burgase neprší…. “Pršiplášť je do vlaku, pijeme tam a keď grcáš, lepšie to tečie dole” bola odpoveď a dosť to napovedá, ako tie cesty za socializmu vyzerali. Mali sme stan, ktorý sme si postavili v kempe hneď pri mori a ani sme za neho neplatili. Vedľa stanu sme vyhrabali meter a pol hlbokú jamu, do ktorej sme dali naše konzervy ako do chladničky, no ani sme sa ich nedotkli a na konci sme sa ich pokúšali na trhu predať, jednu za 1 leva s názvom “češskyje konzervy”, a keď sme nepredali, tak sme ich na tom trhu nechali. Ja si ani nepamätám, či sme vôbec jedli. Iba sme pili. Kamoši chodili do Bulharska každý rok, ja som bol raz, a stačilo mi. Zo Solnčieho brajagu sme totižto prešli na Mastiku a potom sme ani nevládali dôjsť do mora. Teraz som tu o ďalších 30 rokov a pozerám, čo sa zmenilo. Práve sa nachádzam v najskorumpovanejšej krajine Európy, ktorá predbehla v poslednom roku Kosovo. Všade kasína, striptízové bary, všetko sa volá Las Vegas, reštaurácie predávajú pizzu či hamburger. Tabule McDonald’s sú tu 3x väčšie než na Slovensku a sú akýmsi symbolom demokracie. Slovo, ktorému my z postsocialistických krajín priveľmi nerozumieme doteraz. No nikto ho nemôže spochybniť. Byť proti demokracii, poukázanie na to, že toto preboha demokracia nie, je tu najväčším zločinom. Je to panoptikum, extrémne zneužívanie slov a symbolov, a tak sú tie strašné umelohmotné cedule McDonald´s, paradoxne, symbolom slobody. A Bulhari nevedia, čo s tou slobodou majú robiť, majú sa zle, totálne zle. Každý Slovák nad 40 by mal navštíviť Bulharsko, aby si pripomenul, ako to bolo ešte nedávno u nás. Na letisku v Sofii zamierim do jedinej zmenárne. “Dobrý deň, vymením 200 euro na Leva” hovorím takou polámanou ruštino –bulharčinou, či aspoň tak si myslím, že je to slušné a pre domácich to vyznie milo. “Vymením ti 100” znie rázna odpoveď spoza prepážky. “A to prečo?” podivím sa slušne. Odpoveďou je fľochnutie tej socialistickej pani. Nenadáva, nepovedala mi, že som idiotský debil, nič len fľochla. “Je víkend” a ešte niečo v zmysle “to je jasné, nééé?” Takže jediná zmenáreň letiska Sofie nemá cez víkend peniaze; aháá, to ma mohlo napadnúť.. veď som v socíku dlho žil. Všade paneláky, omnoho viac Žigulíkov než u nás, všetko je zanedbanejšie, šedšie a do toho gýčovejšie, umelohmotnejšie, sedláckejšie. Niektoré architektonické skvosty sú ako keby to postavili z recesie. V každej krajine chcem ochutnať to najlepšie. Predali mi vraj jedno z najlepších vín Bulharska, ale musel som si teraz do toho naliať kolu. Ok, budú aj dobré vína, no teraz som nemal šťastie. A problém je aj to, že predvčerom som pil víno v Toskánsku, a tam bolo každé jedno víno neporovnateľné s týmto. Chcem povedať, že v Bulharsku je všetko takéto horšie a tie horšie veci sa kumulujú a nikto už nie je schopný ani peknú vec vyrobiť. Obklopení podpriemerom sa všetci prikláňajú k tomuto smeru a špirála ťahá krajinu ešte hlbšie, niekedy sa zdá, že do mínusu, do bahna a neplatí bonmot optimistov, že pád je dobrý, lebo sa môžu prudšie odraziť od zeme. Kritizovať inú krajinu sa nepatrí, no ja toto píšem preto, lebo mi to veľmi pripomína našu situáciu na Slovensku. Naše bahno. Ani my si neuvedomujeme gýčovosť. Na tejto ceste chcem ukázať našim deťom socializmus, to, odkiaľ pochádzam, a čoho je v Bratislave, kde tieto deti vyrastajú, našťastie, stále menej a menej. No určité veci sú aj na Slovensku hlboko zakorenené, aj keď už prekryté na povrchu čímsi iným. Na Balkáne to ešte nestihli, veci sú obnaženejšie. A tak mierime presne do opačných sfér, kam mieri väčšina spolužiakov. Naším cieľom je Bulharsko – Rumunsko – Moldavsko – Podnestersko – a prejsť krížom Ukrajinu z juhu na sever. A pre mňa je to aj o porovnaní, ako sa krajiny zmenili za posledných 30 rokov. Plus odpoveď na zaujímavú otázku. Existuje východ zo socialistického marazmu? Napriek mnohým pošmyknutiam nájdu v sebe postsocialistické krajiny starú kultúrnosť, sebavedomie a skutočnú hrdosť na svoje jedlo, zvyky, predkov?  


Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
K

Amerika  

Galapágy, Ekvádor


náročnosť

9 dní

Trvanie

1950

Nová cesta nádhernou Namíbiou

Dovolenka Namíbia - veľký okruh
K

Afrika  

Namíbia


náročnosť

15 dní

Trvanie

3352 4190€
K

Amerika  

Kolumbia

16.07. → 25.07. +16 termínov

náročnosť

10 dní

Trvanie

2450
TOP pamiatky planéty

TOP pamiatky planéty

Cesty za históriou našich predkov. Najkrajšie pamiatky sveta, ktoré…

Zobraziť
Atmosféra Ramadánu naživo Blog

Blog Atmosféra Ramadánu naživo

Začal sa Ramadán, pôstny mesiac moslimov. Takto to vyzeralo v deň vzniku týchto fotografíí, na prvý deň Ramadánu. Cez zážitky sa vám pokúsim tú…

Perito Moreno – najkrajší ľadovec sveta Prémiové blogy

Prémiové blogy Perito Moreno – najkrajší ľadovec sveta

Keď som po prvý raz videl Perito Moreno, bol som nadšený. Tento ľadovec je mojim prírodným divom sveta, je skutočne prekrásny a krajší než na…

Fernão de Magalhães Prémiové blogy

Prémiové blogy Fernão de Magalhães

Stojím v Punta Arenas (Piesočný Bod) pod sochou môjho hrdinu. Po portugalsky sa volá Fernão de Magalhães a po španielsky Hernando de Magallanes.…

Cestuj vďaka čítaniu

Čítajte, rozširujte si obzor a zbierajte pri tom zľavové kódy na cesty s BUBO.