Vlakom do Bulharska

“Čo si mám zobrať do toho vlaku do Bulharska” pýtam sa Mira, ktorý to urobil aj minulý rok a je skúsený. “Zober si pršiplášť, to je základ” Pršiplášť? Podivím sa, veď tam je teplo a v Burgase neprší…. “Pršiplášť je do vlaku, pijeme tam a keď grcáš, lepšie to tečie dole” bola odpoveď a dosť to napovedá, ako tie cesty za socializmu vyzerali. Mali sme stan, ktorý sme si postavili v kempe hneď pri mori a ani sme za neho neplatili. Vedľa stanu sme vyhrabali meter a pol hlbokú jamu, do ktorej sme dali naše konzervy ako do chladničky, no ani sme sa ich nedotkli a na konci sme sa ich pokúšali na trhu predať, jednu za 1 leva s názvom “češskyje konzervy”, a keď sme nepredali, tak sme ich na tom trhu nechali. Ja si ani nepamätám, či sme vôbec jedli. Iba sme pili. Kamoši chodili do Bulharska každý rok, ja som bol raz, a stačilo mi. Zo Solnčieho brajagu sme totižto prešli na Mastiku a potom sme ani nevládali dôjsť do mora. Teraz som tu o ďalších 30 rokov a pozerám, čo sa zmenilo. Práve sa nachádzam v najskorumpovanejšej krajine Európy, ktorá predbehla v poslednom roku Kosovo. Všade kasína, striptízové bary, všetko sa volá Las Vegas, reštaurácie predávajú pizzu či hamburger. Tabule McDonald’s sú tu 3x väčšie než na Slovensku a sú akýmsi symbolom demokracie. Slovo, ktorému my z postsocialistických krajín priveľmi nerozumieme doteraz. No nikto ho nemôže spochybniť. Byť proti demokracii, poukázanie na to, že toto preboha demokracia nie, je tu najväčším zločinom. Je to panoptikum, extrémne zneužívanie slov a symbolov, a tak sú tie strašné umelohmotné cedule McDonald´s, paradoxne, symbolom slobody. A Bulhari nevedia, čo s tou slobodou majú robiť, majú sa zle, totálne zle. Každý Slovák nad 40 by mal navštíviť Bulharsko, aby si pripomenul, ako to bolo ešte nedávno u nás. Na letisku v Sofii zamierim do jedinej zmenárne. “Dobrý deň, vymením 200 euro na Leva” hovorím takou polámanou ruštino –bulharčinou, či aspoň tak si myslím, že je to slušné a pre domácich to vyznie milo. “Vymením ti 100” znie rázna odpoveď spoza prepážky. “A to prečo?” podivím sa slušne. Odpoveďou je fľochnutie tej socialistickej pani. Nenadáva, nepovedala mi, že som idiotský debil, nič len fľochla. “Je víkend” a ešte niečo v zmysle “to je jasné, nééé?” Takže jediná zmenáreň letiska Sofie nemá cez víkend peniaze; aháá, to ma mohlo napadnúť.. veď som v socíku dlho žil. Všade paneláky, omnoho viac Žigulíkov než u nás, všetko je zanedbanejšie, šedšie a do toho gýčovejšie, umelohmotnejšie, sedláckejšie. Niektoré architektonické skvosty sú ako keby to postavili z recesie. V každej krajine chcem ochutnať to najlepšie. Predali mi vraj jedno z najlepších vín Bulharska, ale musel som si teraz do toho naliať kolu. Ok, budú aj dobré vína, no teraz som nemal šťastie. A problém je aj to, že predvčerom som pil víno v Toskánsku, a tam bolo každé jedno víno neporovnateľné s týmto. Chcem povedať, že v Bulharsku je všetko takéto horšie a tie horšie veci sa kumulujú a nikto už nie je schopný ani peknú vec vyrobiť. Obklopení podpriemerom sa všetci prikláňajú k tomuto smeru a špirála ťahá krajinu ešte hlbšie, niekedy sa zdá, že do mínusu, do bahna a neplatí bonmot optimistov, že pád je dobrý, lebo sa môžu prudšie odraziť od zeme. Kritizovať inú krajinu sa nepatrí, no ja toto píšem preto, lebo mi to veľmi pripomína našu situáciu na Slovensku. Naše bahno. Ani my si neuvedomujeme gýčovosť. Na tejto ceste chcem ukázať našim deťom socializmus, to, odkiaľ pochádzam, a čoho je v Bratislave, kde tieto deti vyrastajú, našťastie, stále menej a menej. No určité veci sú aj na Slovensku hlboko zakorenené, aj keď už prekryté na povrchu čímsi iným. Na Balkáne to ešte nestihli, veci sú obnaženejšie. A tak mierime presne do opačných sfér, kam mieri väčšina spolužiakov. Naším cieľom je Bulharsko – Rumunsko – Moldavsko – Podnestersko – a prejsť krížom Ukrajinu z juhu na sever. A pre mňa je to aj o porovnaní, ako sa krajiny zmenili za posledných 30 rokov. Plus odpoveď na zaujímavú otázku. Existuje východ zo socialistického marazmu? Napriek mnohým pošmyknutiam nájdu v sebe postsocialistické krajiny starú kultúrnosť, sebavedomie a skutočnú hrdosť na svoje jedlo, zvyky, predkov?