Musala- najvyšší vrch Balkánu

“To nestíhate” hovorí mi pani, čo predáva lístky na lanovku. “Ale zajtra a pozajtra je gondola na Jastrbec zatvorená” kontrujem. „Áno je” a predá mi 5 lístkov. Väčšinu vecí nechávame v aute a necháme sa vyviesť z Borovca (všade sú lesy plné borovíc) tých 25 minút hore na Jastrebec (všade je kosodrevina). Keď pozriem na hodiny, je 13.15h a podľa môjho výpočtu máme 15 minút k dobru. Škoda, že je tu posunutý čas o hodinu, to by sme mali väčšiu šancu. Sára a Viki prišli domov dnes o tretej ráno, boli na koncerte skupiny The 1975 vo Viedni. Ráno sme nasadli do lietadla, v Sofii zobrali auto a futašili na juh. Naším cieľom je vyjsť na najvyšší vrch Bulharska. Musala je zároveň najvyšším vrchom Balkánu a juhovýchodnej Európy. Pred pár rokmi som bol s týmito deťmi na hore bohov - na Olympe - a ten je naozaj a nespochybniteľne o pár metrov (vraj 7m) nižší než Musala. Je to teda veľká vec. Slovanský vrch je pomenovaný po Alahovi (Mus Alah), ku ktorému ste na vrchole značne blízko. Bacha na to, ani z lanovky nejde o prechádzku, ale o slušnú túru. Hlavne, ak máte málo času ako my. Všetci Vám povedia, že hore to trvá od lanovky minimálne 4 hodiny a dole 2.5, teda 6 a pol hodiny. No toľko času nemáme, posledná lanovka dole ide o 18.00. Väčšina rekreačných turistov má za cieľ chatu Musala s jej plesami. Príroda je nádherná aj keď hodnotíme, že iné hory Balkánu, čo sme prešli, boli krajšie. Olymp bol krajší, ako aj hory v Čiernej hore (Bobotov Kuk) – popis nájdete na tomto fóre pri danej krajine. Šokom tu v Rile sú aj chaty, ktorých je tu pár a sú akési predimenzované a hypersedlácke. Ideálne by to bolo zbúrať. No za chatou začína to, čo oddeľuje Musalu od iných Balkánskych vrchov. Dostávame sa do oblasti väčného snehu a ľadu. Je začiatok júla, ale jazero je totálne zamrznuté (Frozen lake, Ledenoto Ezero). Oplatí sa tu dať si prestávku, a vy počujete padať kamenné lavíny, a kamene drtia ľad a je to úžasný zvuk a pohľad. Sem k chate nám to trvalo 60 minút. A odtiaľto sme to vybúchali hore za 1.5h. Ideme zimnou cestou, ktorá je strmšia, ale kratšia. Cestu lemujú železné tyče a značky “pozor lavína”, prekračujeme potôčiky, suťovisko a ide to strmo hore, traverzujeme fľaky snehu, je to super. Je tu ďalšia chata a hore je ďalšia. Takže sa v prípade zlého počasia, ktoré je tu bežné – veď ide o vodnaté, dažďové vrchy - dá schovať. Na vrchole je bulharská vlajka, celkovo vlajky tu vidím bežne a Bulhari sú na svoj štát značne hrdí. Z vrcholu vidíme až na juh a Pirin, dole na Malu Musalu, na Jastrebec a ďalej na sever až na vrchy Vitoši nad Sofiou. Všade fliačky snehu, dole nádherné Ledenoto Ezero a slnko pečie a pečie a sme skoro v tritisícke a na najvyššom vrchu, a to sa ráta. Dando to celé dal od začiatku po koniec = od vrcholu lanovky naspäť k lanovke za 3h 50 minút. Všetci sme prišli k lanovke o 17.45, kúpili si jedno pivko a v pohodičke sme všetko stihli. Najlepší hotel je obrovský komunistický Samokov s vynoveným saunovým svetom (fínska, bylinková, parná a turecký hamam) + 25m slušný bazén. Takže toto bol náš prvý deň, z Podunajskej nížiny až na najvyšší vrch Balkánu. Ide to. Tým, čo sa nechce makať, je aj tá prechádzka k plesu fajn. A bacha lebo gondola nepremáva v pondelok a v utorok.