Čakajte prosím...

Kde máme auto? Pozerám sa na miesto, kde stálo. Kde doprdele je? Sme na správnej ulici, však. Potom ho hľadáme všetci, naozaj tu nie je. Ukradli ho, bol to úplne nový Renault, u nás bežná vec, no tu to bolo čosi super. Balkán OK, ale Bulharsko je ešte tou lepšou krajinou. Chceme zažiť genius loci Balkánu - to je Pravda, ale ukradnúť nám auto, to nemuseli. Voláme na políciu a našťastie naše auto majú, odtiahli ho. Prepínajú ma na pani, ktorá mi vysvetľuje, kam. Rozpráva perfektne po bulharsky a žiadnou inou rečou. Moje deti si môžu so svojím britským prízvukom, viete čo. Nemali by najmenšiu šancu. No ja svojim bulharsko-rusko- cigánskym prízvukom veci pohýnam vpred. Auto máte na Musagevič skuavet, poslednú slabiku absolútne zhltne. Nechám si to zopakovať 3x, ale aj tak som si teda nie istý. Voláme taxík, mám tu asi 3 čísla, ale vonku leje ako z krhle a žiadna taxislužba mi nezdvíha. Uber v Bulharsku nemajú. Po 30-tich minutých pokusoch, och, už som zabudol, ako ťažko bolo zohnať taxík u nás kedysi, sa rozhodneme, že ideme von. Lejak, nelejak, vybehnem von a zrazu taxík oproti, a tak sa mu hodím pod kolesá. Vysádza pasažierov a nasádza nás. Dando číta taxikárovi adresu, 3x, ale ona také čosi nikdy nepočula, nevie, fakt, kam chceme ísť. Vtedy začnem nadávať že tie “kurvy nám odtiahli auto, hajzli jedni policajtskí”. No a taxikárka že” jáááj, jasné” rozumie perfektne slovenčine a môjmu výlevu a vezie nás do Sofijskej Čiernej vody, kam odťahovky nosia autá chudákov. Vyskočím z taxíku do toho dažďa, podleziem rampu, pozerám, či policajti nevyťahujú pištole a naozaj moje auto je tu. Poďakujem sa dobrej pani s dvoma deťmi, ktorá hovorí, že najväčší mafián krajiny je predseda vlády. Policajtom nadávam, že toto čo robia je proti zákonom európskej únie a ten s bravčovou hlavou – ako z filmu - že im je to jedno, lebo toto je Bulharsko a hotovo. Prší síce ďalej, ale máme aspoň auto. Tá sranda stála 50 euro a za to ten balkánsky zážitok stál. Stretávam Adreia z Bukurešti. Je katolík a jeho frajerka je katolíčka zo Sofie. Byť katolíkom v pravoslávnom svete je veľká vzácnosť a takto sa našli. “Nikdy nechodím do Sofie autom. Strašne sa tu kradne, hlavne v centre. Policajti sú kamaráti so zlodejmi. Priama letecká linka medzi našimi mestami neexistuje a tak trpím v autobuse. Vlastným autom je skoro istota, že mi ho ukradnú. Priamo spred hotela..”

 



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Bulharsko