Povesť z Rotorua Hinemoa a Tutanekai

Potulky Novým Zélandom a Austráliou privedú každému cestovateľovi mnoho nezabudnuteľných zážitkov. Zažite Maorských protinožcov s BUBO. George: Kristína, to je pravda čo si vravela klientom včera, že nahé ženy plávajú tu za našim hotelom v Rotorua? Kristína: Keby sme to takto generalizovali, tááák, to tu majú vyššiu návštevnosť. Stalo sa to ale minimálne raz. Žena Hinemoa bola zaľúbená do Tutanekaia. Akurát že každý býval inom brehu jazera. On bol ale nemanželské dieťa, a kvôli tomuto pôvodu akokoľvek obrovské bolo jeho postavenie, nemohlo byť o svadbe ani reči. Rodičia jej všemožne bránili návštevy Tutanekaiovho ostrovného kmeňa. A tak sedávala Hinemoa na jednom brehu jazera a Tutanekai na druhom, hrával clive piesne na píšťalke. A v jeden večer hral obzvlášť clivo. Tam sa to zlomilo. Vyzliekla si šaty, aby ju neťahali a preplávala až na ostrov Mokoia prostred jazera. A problém obrovský: nemohla sa nahá producírovať bez šiat. Ukryla sa do kríkov a čakala. Až prišiel chlap z Tutanekaiovho kmeňa po vodu. Aby Hinemoa upútala pozornosť, porozbíjala mu všetky džbány. (Žiadne, prosím vás neviete koľko je hodín? Musím uznať, bola originálna) Strhol sa krik, ktorý prilákal aj samotného Tutanekaia a keď sa spoznali s Hinemoa, odišli spolu do stanú. Na druhý deň ranou z vedela celá dedina, že Tutanekai nebol v posteli sám! A tento čin plný odhodlania obmäkčil rodinu a mohli byť svoji. A boli to reálni ľudia. Dodnes tu žijú ich potomkovia. George: Fúha, to je pekný príbeh. A aj ten je pravdivý, že Austrália je kontinent, kde to je plné trestancov? Kristína: Nemyslím si že je taká, len tým že ten začiatok, tým že tam boli ako keby dva svety vytvorilo to súčasný obraz Austrálie, nemohlo sa to vyvíjať inak, keď proti sebe stali dva svety, Aborigéni a kolonisti, nerozumeli si o čo ide a kolonisti si vydobyli priestor a začali si tam vládnuť. Arthur, prvý guvernér mal prachy z obchodu, aj keď Veľká Británia na nich prvé dva roky kašlala, prvé budovy v Austrálii postavili práve tí trestanci. Štvrť The Rocks, to nebola štvrť, kde sa my teraz ako turisti dostávame, na kávičku, to postavili pre seba bolo to špinavé, smradľavé, ako z filmu Piráti z Karibiku. Sama prostitútka, námorník, bar s rumom, žiadna kanalizácia. Dosť drsné miesto. A dnes si to vieš predstaviť ako to je. Príjemné miesto, turistická atrakcia. Pamätáš krčmu, kde majú najväčší výber piva z celej Austrálie? Alebo Sydney že má nemocnicu... to bolo ako návratka za to že chlapíkovi povolili obchod s rumom. Vieš a ideš okolo nemocnice, je nádherná, viktoriánska budova, pozerajú na to turisti vykukaní a za tým je systém celý. Čo ja viem ten systém sa mi neľúbi. Môžeš počuť z môjho prejavu že to nechápem. Commonwealth, v tom čase čo toto riešil tu, bojoval npr. v Kanade a svoju pozíciu strácal. Jediné čo mu zostávalo bolo bojovať o Austráliu. V polovici 19. storočia už Kanada bola na ceste k nezávislosti. A čo sa spravilo tu? Kolonizácia sa v Austrálii rozbiehala a na Novom Zélande - Zmluva z Waitangi. Ešte len povolili Maorom... Britská koruna im povolila správu nad územím. Ja si nedovolím trvrdit čo sa dialo v hlavách tých plánovačov sveta, ale veď oni museli už vedieť že to nepôjde. Ako to mali naplánované. Že koľko to vydrží? Oni v princípe nemajú z tej krajiny nič, keď vedeli z v Kanade im to koľko trvalo. 200 rokov 300. Krajina si spravila čo chcela... Aj v AUS aj NZ (aj keď ten nemal trestaneckú históriu, lebo ten sa formoval podľa ich úžasnej histórie. Prví tu predsa boli úžasní Maori. Neboli agresívni. Šlo to ľahko.) George: Kam ideme zajtra? Kristína: Zajtra ideme navštíviť geotermálnu oblasť Fuckarevareva.... George: Počkaj, ako sa to píše Fuckare... Kristína: Whaka! W dvojité ve, WH sa na Zélande číta ako F. WHAKAREWAREWA. No, celá táto geotermálna oblasť tu pred dvetisíc rokmi nebola. Možno tu teda bola, ale toto je dôsledkom veľkého výbuchu, ktorý bol najväčší za posledných 5000 rokov. (v roku cca 183 až 186 – to nevedia presne) Bol tak obrovský, že vytvoril jazero Taupo, ktoré má plochu 616 kilometrov štvorcových. Vymrštil celú túto obrovskú plochu do vzduchu a vraj bol taký silný, že ho bolo cítiť až v Číne. A otvorilo sa vnútro zeme a začala geotermálna aktivita. To sú fumaroly, gejzíry, vriace bahna... Celý Nový Zéland je na Pacifickom kruhu ohňa – nemôžeme sa ani diviť, že sa niečo takéto stalo. Veď aj včerajšie tri sopky – videl si: Tongariro, Ngauruhoe a Ruapehu. A nad tým je Taupo. To nebol ani výbuch sopky, to bol výbuch zeme. A tam ideme zajtra. Kontinuálne bublavý – POHUTU. Gejzír so svojím indikátorom PERIE PRINCA Z WALESU, to je pozostatok tejto činnosti. A deň bude aj o Maorskej histórii a národnej identite. Ideme do interaktívneho múzea Te Puia. Maori v poslednej dobe získali inšie postavenie. Konečne sa im vláda začala ospravedlňovať, konečne vláda uznala že zaobchádzanie s nimi nebolo vždy fér. Majú svoju televíziu, v ich jazyku, dôležité dokumenty sú dvojjazyčné (po angličtine im schválili maorcinu ako oficiálny jazyk). V hlavnom meste Wellington majú v parlamente len miestnosť kde sa preberajú otázky výhradne okolo ich kultúry a predstavení maorských kmeňov na NZ sa majú právo vyjadrovať k týmto otázkam. Pozrieme si tradične maorské tance. Ženský tanec POI, mužský tanec HAKA. Tancov haka je viacero druhov, najznámejší je bojový. George: Napadá ťa nejaká odbočka od témy, ohľadne moderného Zélandu? Kristína: Hmm, tak napr. Narastá im tu obezita medzi mládežou a celkovou populáciou. Nový Zéland vyhlásil vojnu obezite. Deti keď sa vrátia zo školy a majú voľno do večera, v TV je zakázané vysielať reklamy na nezdravé jedla. Npr. Dievčatko sa v reklame ide napchať cookies a matka ho pristihne, udrie po končatine čo zhrešila, sušienka padá na zem a matka odvádza dcéru do kuchyne a tam je rozprestretá večera a celá rodina už na ňu čaká. Konci to sloganom – stravujte sa ako rodina! Hlavne aby sa deti nenadžgávali fast foodom, ale aby boli doma a mali navarené zdravé jedlo. George: Aký bol najintenzívnejší zážitok dnešného dňa? Kristína: Dnešného? George: Hej, dnešného. Kristína: Jednoznačne Rapid Jets. Rieka Waikato, je dôležitá ekonomický pre Zéland. Severný ostrov je predsa zásobený energiou 11timi elektrárňami na tejto rieke. Ale teraz z toho spravili aj atrakciu. Niečo ako rafting na bielej vode, rýchločln, 4000 otáčok za minútu. Čo ja viem, ty si tam sedel, mne stačilo vidieť vaše ksichty. Tu nevyskúšať adrenalínový zážitok, tu, v krajine, kde vznikli adrenalínové športy. Tu vznikol bunfgee jumping, to na nás ešte len čaká v Aucklande, hehe – 192 metrový skok. Všetci pôjdu, to plánujeme. Aj keby som ich sotiť mala. Toto vyzerá ako home boy toto. Všetko sú také klipy... George: Čo? Jaj kukáš telku, aha. Kristína: 80 rokov je priemerná dĺžka života. Jak u nás najvyššia a túto to je priemer. To už čo je za vek, keď v AUS teraz mala tetuška 112... To už čo je za vek? George: No to je jak číslo na záchranku, ne? Aby nezabudla. Kristína: Nooo, tu je 111 číslo na záchranku, takže jej vek bol aktuálny pred rokom, haha. George: Kedy nám odchádza ďalšia takáto neskutočná cesta okolo sveta Kristína, ty robíš v BUBO kancelárii v Bratislave (na Dunajskej 31. Dobre si to pamätám, čo sme sa presťahovali oproti cez ulicu do novej budovy?) Kristína: Vyzerá že v marci, podľa posledných správ od dievčat z kancelárie. Máme tam štyri posledné miesta. To nie je sranda, to sa rýcho zaplní, mala skupinka, nech je zachovaná exkluzivita, chápeš? George: Jak bude zítra? Kristína: V čom? George: No comment. Poďme späť, máme nabitý deň zajtra. Čo zajtra zvyšok zájazdu. Tešíš sa na Cookove ostrovy a Bora Bora? Kristína: Nee :-) Teším sa na odtlačok pečiatky z ostrova One Foot Island. A teším sa na motorky na Rarotonge a na Belvedér na Moorea. Jaj, šťastní to klienti.