Franz Joseph na Novom Zélande

Franz Josef Glacier, práve tak sa volá jeden z ľadovcov na západnom pobreží Južného ostrova. Prvý krát ho Európania zbadali v roku 1859 z lode Mary Luisa, ktorá sa plavila okolo a v blízkosti zakotvila. O šesť rokov neskôr región mapoval nemecký bádateľ Július von Haast, ktorý ľadovec aj pomenoval: Franz Josef, pretože mu vraj pripomínal fúzy rakúsko-uhorského cisára. Má však ešte jeden názov, a to z jazyka domorodcov. Jeho maorské meno je Ka Roimata o Hine Hukatere (Slzy Hine Hukatere). A s týmto názvom sa spája aj legenda. Hine Hukatere bola Maorka, ktorá rada liezla po horách. Jej milý nebol až taký dobrý horolezec, ale rád ju sprevádzal. Raz ho však zmietla lavína a on, žiaľ, pod ňou zahynul. Hine Hukatere to zlomilo srdce. Sadla si na okraj hôr a plakala. Veľa sĺz stekalo dolu svahmi, až zamrzli a vytvorili ľadovec. Franz Josef má 12 km a steká z ľadovcového poľa z nadmorskej výšky asi 2600 metrov. Unikátom je, že sa končí v 300 metroch nad morom, v dažďovom pralese. Ľadovec je vidieť už po zopár minútach chôdze od parkoviska. Ale ani jeden člen BUBO skupinky si nenechá ujsť celú prechádzku. Na vyhliadku k nemu sa ide krásnym údolím, ktorým kedysi „tiekol“ až k pobrežiu Tasmanovho mora, ktoré je dnes vzdialené asi 19 kilometrov. Po strmých zarastených stenách svahov bujnou vegetáciou steká množstvo vodopádov. Ku koncu cestička stúpa na tzv. morény, čo sú nánosy kameňov a pôdy, ktoré ľadovec tlačil pred sebou. Už len kúsok do kopca a sme na vyhliadke, kde sa nám krásny modrý ľadovec ukáže od samého vrchu. Krásny zážitok v podobe príjemnej prechádzky k unikátnemu ľadovcu končiacemu sa v dažďovom pralese. To je novozélandský Franz Josef.