Mjanmarsko

Cesta z letiska v Rangúne Cesty v Barme

Presúvame sa autobusom z rangunského letiska do mesta. Cesta je celkom kvalitná, ale sprievodca Jožo nás upozorňuje, že takáto cesta je v Barme iba jediná, medzi letiskom a mestom, je dlhá 10 km a práve po nej ideme. Už na prvý pohľad vnímame zopár zvláštností, ktoré sú v tejto krajine špecifické a ktoré robia Barmu Barmou. Po uliciach jazdia staré typy áut, zväčša zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Nakoľko bývalý diktátor Ne Win považoval jazdenie vľavo za prežitok koloniálnej nadvlády Angličanov, pred 30 rokmi zmenili toto pravidlo a odvtedy sa jazdí vpravo, podobne ako u nás. Jediné, čo ostalo po starom, sú autá s volantom napravo a tak každé väčšie auto alebo autobus potrebuje okrem vodiča aj pomocného spolujazdca, ktorý sedí vedľa vodiča, kontroluje cestu a pozerá, či je možné predbiehať, lebo zo strany vodiča je výhľad veľmi obmedzený. V Barme je takýto šoférsky tandem samozrejmosťou. My sme pomenovali nášho asistenta vodiča Smerovka. S vodičom, Smerovkou a našim barmským sprievodcom Winom sme mali prežiť nasledujúce 3 týždne po otrasných barmských cestách. Naša plánovaná trasa merala temer 3.000 km a tak bolo veľmi dôležité, aby vládla v našich vzťahoch pohoda. Náš Smerovka bol Barman chudý ako trieska, ktorý vydržal sedieť doslova celé 3 týždne v autobuse na plastovej záhradnej stoličke, ktorá vôbec nebola fixovaná a pri každej zastávke ju musel vyložiť pred autobus, aby sa dalo vystúpiť. Bol veľmi zlatý a úslužný. Vždy keď sme vystupovali, dával pozor, aby nás nič nezrazilo. Pri vojenských kontrolných stanovištiach po ceste obetavo vybehoval z autobusu a predkladal naše doklady a povolenia. Počas jazdy mal oči na stopkách, keď sme stáli, čistil autobus a robil poriadok. Skrátka makal celý čas a pritom sa stále usmieval. @Vladimír Dudlák