„Nie sú tu hrochy?" pýtam sa domácich, keď sme už na trajekte.„Tu nie, oni sú 200 m vyššie,“ odpovedajú mi. Tlčie mi srdce a som ešte mokrý z toho, ako som skočil do Peche. Nádherná, silná nezregulovaná rieka zosobňuje nezregulovateľnosť Afriky.„Ľubo, zisti si, či je tá rieka čistá. Či v nej nie sú parazity," hovorí mi Moisse, ktorý nevie plávať.„To si urobil naschvál, však?" skúmavo si ma premeriava. Ja sa iba smejem. Bol to nádherný krst katalógu. Z tohoto miesta to bude fungovať a všetci Bubáci budú mať v roku 2016 šťastnejšie cesty. Tečúca voda je ok, bilharzióza je v stojatých plus je tu zopár trikov, ako sa chorobe vyhnúť. Stačí vedieť princíp.Podarilo sa nám predbehnúť jedno auto, respektíve nás pustili dopredu. Teraz sme druhí, no Igorovi sa nezdá, že sa na kompu dostaneme. Ja viem, že hej a viem aj ako bude vyzerať nakladanie áut. Pre nás je to nepochopiteľné. Tie nájazdy sú robené tak, že sa kĺžete, zaseknete, zapadnete. Všetci kričia, radia, rozhadzujú rukami. Pritom by stačilo upraviť nájazd. No to by nebolo ono. To by nebolo spontánne, to by nebola Afrika. Ten trajekt je paráda. Dýcham vzduch savany a čistej rieky a teraz sa cítim ako cestovateľ. Až do týchto oblastí kmene Portugalcov nikdy nepustili. Držali ich pekne pri pobreží. To, kde sme teraz, belosi objavili relatívne nedávno a celkovo niet veľa belochov, ktorí vyskúšali túto kompu. V mojom portfóliu si ukladám cestovateľský diamant. Rieka Peche je mojou riekou. Ten názov si zapamätám.Na druhej strane predbehneme ostatných na kontrole ebola. Úradník pomaličky zapisuje údaje z pasu, aby jeho vláda dostala čosi z 2 miliárd dolárov vymedzených na ebolu. Toto predbehnutie je vyše hodinové ušetrenie. V Afrike je čas neznámou veličinou, no my sme bieli a máme časový plán a teraz deň meškáme. Policajt hneď za riekou nastupuje k nám do auta a ideme poľnou cestou asi hodinku a pol. Dostávame sa do hlavného mesta starej ríše do Gabu. Ríša Gabu bola najväčšou ríšou oblasti až do 18. storočia. Zaberala plochu terajšej Guinea Bissau, Casamance a Gambie.  Ako keby som bol v malom portugalskom mestečku. Všade sa predávajú oriešky kešu a všade lietajú supy. Stovky supov krúžia oblohou. Krajina mala až do minulého roka jeden vojenský prevrat za druhým. Nestabilnej krajine aj na africké pomery sa turisti vyhýbali. Maximálne niekto doletel do hlavného mesta, pofotil tanky a odletel do bezpečia. Prísť do krajiny po zemi a prejsť ju krížom krážom celú tak, ako my, to sa nerobí. Najprv hľadám odstrelené mŕtvoly ľudí na uliciach, sledujem kŕdle supov a idem na ulice, kam zosadajú. No nachádzam iba neuveriteľne vegetných, spomalených ľudí, ako keby vystrihnutých zo starých čiernobielych filmov. Černošky sú veľké, tučné, odeté v napufnených šatách so šatkami na hlavách a akosi samozrejme ich oslovujem "Bom dia mama, prečo tu máte toľko abutres?  Muito urube... „ Odpoveďou je iba hrdý pohľad, premeranie od hlavy po päty a keď zistia, že som ok, tak nasleduje smiech.Guinea Bissau je úplne inou Afrikou akú poznám. Jedno velikánske prekvapenie. Sem by som prišiel na týždennú dovolenku s rodinou. Chodím dokola po uliciach Gabu a fotím a rozprávam sa. Tu na severovýchode sú dominantným kmeňom Fula.„Žije sa nám tu najlepšie. Bissau je úžasná, pokojná krajina, máme všetkého hojnosť," hovorí mi 25 ročný Adulai Baldè.„Určite si vypočuj hudobnú skupinu Justino delegado, z hudby pochopíš ako nám je a to, že sa máme naozaj dobre." Hudba tu hrá na každom rohu, z malých škrkajúcich tranzistorákov, široké červené ulice lemujú nízke domčeky s červenou škridlovou strechou, väčšina dopravných prostriedkov tu v Gabu sú bicykle. Ľudia si hrdí. Páčia sa mi! Cítim, že Portugalci ovplyvňovali tento kúsok zeme o pár storočí dlhšie než Briti či Francúzi. Ten kultúrny vplyv cítiť. V určitom ponímaní sú Bissaučania kultúrnejší = poeurópštení. Je tu napríklad čisto aj v mestách. Ďalšia vec je, že je tu veľmi málo ľudí, ako na malej slovenskej dedinke. Všetko tu vonia! Nááádhera.Víza máme vybavené vopred, no až tu platím 85 €+ poplatok za transport policajta späť na stanicu. Z Gabu vyrážame do druhého najväčšieho mesta, rodiska Cabrala, do Bafata. Pri radnici sa tu máme stretnúť s našou sprievodkyňou. Prejdem Bafatu celú krížom krážom, podobne ako Gabu za pol hodinky. Zvyšok vegetím a fotím. Tu sa 12. septembra 1924 narodil revolucionár Amilcar Cabral, ktorý ako poľnohospodársky inžinier oslobodil Guineu Bissau a Ostrovy Zeleného mysu (Cabo verde). Zomrel násilnou smrťou v Conacry keď mal 48. Je to miestny hrdina. Podobne ako Che Guevara. Najviac portrétov Che Guevaru som videl v Guinea Conacry. No tu v Bissau majú po ňom pomenované námestie v centre mesta.V Bafata a neskôr v hlavnom meste Bissau sa moje pocity iba potvrdia a upevnia. Každú hodinku čo som v Guinea Bissau strávil, ma posunula v nadšenosti vyššie. BUBO je aj v Bissau prvé. Je fajn že aj po 25 rokoch cestovania sa dajú získať prvenstva.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Guinea Bissau

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu