29.október- letím na Deň vzniku samostatného Československého štátu „Kávu vám idem pripraviť pane,“ ukloní sa Aylin, letuška Turkish Airlines. O chvíľu ju prinesie, napenenú. „Dala som vám k tomu lokum s nasekanými ďatľami, pistáciami a píniovými orieškami. Sú namáčané vo vode z ruží. Tak sa pije káva u nás," usmieva sa hanblivo. Eray je kuchár, chodí v bielom úbore a bielej kuchárskej čiapke a vysvetľuje mi, ako mi gratinoval zemiačiky. „Si z Bratislavy? Pekné mesto." Eray u nás bol a je nadšený. Jedlo je bomba. Krevetový šalát, humus, šampanské a cognac. Expedície sú to najlepšie, čo môžete pri cestovaní zažiť. Cestovanie je o spoznávaní neznámeho, o zážitkoch, nie primárne o vylihovaní v luxusnom hoteli. No takto to prestriedať, to je absolútny vrchol. Z business triedy do džungle, po týždni v púšti oddych v hoteli Grand, kde spávali cestovatelia už pred 75 rokmi. No dosť filozofovania, ochutnávam Kavaklidere, čo je úžasné červené víno z Anatólie, priamo z nádhernej Kapadócie. Sem BUBO realizovalo svoj zájazd už v roku 1994 a toto vínko sme aj ochutnali. Vtedy o tureckom víne nikto netušil a zrejme ani dnes. No presadí sa, uvidíte. Turci systematicky obnovujú svoje postavenie z minulosti a robia to dobre. Dôkazom sú aj silné aerolinky, ktoré boli opakovane vyhlásené za najlepšie európske aerolínie. Aj keď Turci v Európe nie sú. Včera som pri SNM zažil oslavu vzniku Československa a poctu tatíčkovi Masarykovi. Dnes je na hlavnej stránke všetkých tureckých novín tatíček Turecka, Mustafa Kemal Ataturk. Vždy, keď podáva letuška či pilot hlásenie, poprajú nám príjemný Deň Turecka. Celé lietadlo tlieska. U nás je na oslave republiky úbohá hŕstka intelektuálov. Tu aj po vyše 90 rokoch oslavujú s nadšením. Národy, ktoré si vážia minulosť, majú budúcnosť. To isté platí s firmami či rodinami. Lounge v Istanbule je obrovská aj pri porovnaní s najväčšími letiskami sveta. Reklama znie „Naša business lounge je väčšia ako mnoho letísk". Jedlo a víno je veľmi slušné. Masáže, biliard, autodráha, kvalitný golfový simulátor. Vyskúšal som všetko. Štrúdľu a marhuľový koláč asi do Istanbulu doniesli janičiari, sú vynikajúce, ako od babičky. Meze, je niečo, na čo my v Európe nemáme. Nemáme už také suroviny. Predjedlá a šaláty s geniálnym jogurtom, rajčinami, baklažánom, olivami, ktoré majú chuť a sú jednoducho božské. Zdá sa mi, že toto prekonáva Grécko a v niečom aj talianske antipasty, no tie sú predsa len sofistikovanejšie. Piano tu hrá samo, neviem ako to naprogramovali, no vystihuje to neosobnú atmosféru lounge. Príliš veľké. Môj let TK 549 do Ouagadougou odlieta o hodinku.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
