Erdogan a Putin, Turecko a Rusko Dnešná politika medzi silnými krajinami, ktoré dlhodobo podceňujeme

Turecko sa s Ruskom bratríčkuje ako jediný člen NATO. To je poburujúce.
Ako a čo sa deje?
 
Treba vedieť, že to nie je  výsledok týždňových či mesačných rokovaní, ale  vzťahy medzi Tureckom a Ruskom sa začali zbližovať od roku 2000. Turecko v danej dobe nedostalo pozvánku do EÚ – na ktorú naozaj dlho čakalo (inak, ja s tým súhlasím), a Rusko bolo taktiež odmietané (toto považujem za chybu) – napriek ohromnej snahe zblížiť sa.
Zbližovanie je veľkým  paradoxom, veď história medzi krajinami je históriou bojov. Bolo by to ako zbližovanie Británie a Francúzska, kde sú vzťahy z rovnakého historického dôvodu obdobne problematické. Je dobré vedieť, že ministri zahraničných vecí Turecka  a Ruska sa oficiálne stretli od II. svetovej vojny po prvý raz až teraz po napadnutí Ukrajiny.
 
Západné médiá dnes prezentujú spojenie dvoch diktátorov – silných mužov, antidemokratov (podľa toho, či ide o ľavicové alebo ľavicovejšie médium. Pravicové médiá neexistujú ani na Slovensku. Ok, dva neznáme denníky trošku...). Putin je zviera s psychickou chorobou (naozaj toto sa píše – že Putin je psychicky chorý) a Erdoğan nie je demokrat, a už toto je najväčšia urážka... pritom čakáme, ako prebehnú v Turecko demokratické voľby, hmm. 
 
Putin a Erdoğan sa bratajú, to je pravda, v skutočnosti vzťahy vôbec nie sú ružové. Veď napríklad v dlhom boji v Sýrii - Turecko a Rusko podporovali opozičné strany. Taktiež v Líbyi či Náhornom Karabachu, kde Turecko podporilo moslimský Azerbajdžan proti kresťanskému Arménsku. Inak, logicky.
Dnes Turecko podporuje Ukrajinu, ale tak, aby nenaštvalo Rusko. Zatiaľ s tým má Turecko úspech.
1.     Turecko kritizuje agresiu Ruska na Ukrajine.  2. Turecko neuznalo obsadenie Krymu. 3. Erdoğan ešte koncom minulého roku predal Ukrajine bojové drony Bayraktar TB2, ktoré dnes robia Ruským bojovým jednotkám riadnu šarapatu.
 
No zároveň si Turci všeobecne myslia, že táto vojna je „problémom západu“ a nie ich problémom. Hovorí sa o boji Ruska s USA do posledného Ukrajinca, kde Turecko nechce robiť pajáca. Turecko sa celkovo vzoprelo, ako to oni prezentujú, „hlúposti západu“ a je jediný člen NATO, ktorý neuplatnil sankcie proti Rusku, hranice ostali otvorené a Erdoğan sa každý mesiac stretáva s Putinom.
 
Západný svet stavil na to, že Erdoğan prehrá budúcoročné voľby, a on to vie. Nie je to druh človeka, ktorý skloní hlavu, tak ako to robia úspešní (rozumej mediálne úspešní) politici západu.
No poďme na výsledky, o ktorých naše médiá priveľmi nehovoria- spomenú, ale tak okrajovo a ihneď sa vrátia k právam žien a pod. Každopádne, Turecko zachránilo o,d hladu milióny ľudí. Turecko totižto vyrokovalo tzv. „Grain deal“ s Ruskom a dá sa povedať, že zachránilo krajiny III. sveta pred hladomorom. Európski žurnalisti sú dlhodobo proti Erdoğanovi – má víziu (veľkého Turecka) a výsledky a na to nie sme my v EÚ zvyknutí, tu musíme mať neschopných a Erdoğan (čítaj Erdóan) schopný je. Každopádne, Erdoğan má výsledky, ktoré svetu pomáhajú – v tejto chvíli ide o záchrancu hlavne afrických krajín.
Po tom, čo Turecko pred tromi rokmi nakúpilo obranný protilietadlový systém S-400 od Ruska, zatrhlo im USA dodávku najnovších stíhačiek.  Ide aj o to, že Turecko by mohlo byť s najnovšou výzbrojou nebezpečné pre Grécko, ktoré je v Európe hlbšie. Preto sa dlhodobo k Turecku pristupuje „opatrne.“
 
Turecký export do Ruska sa od začatia vojny zvýšil o 46% = neuplatňujú sa sankcie, ktoré ostatné krajiny, niektoré krvavo, dodržiavajú.
Erdoğan v očiach Európy podrýva demokratické princípy a solidaritu. Profituje na našej zásadovosti.  Vyčítame mu, že Erdoğan zatvára do väzenia mnohých protivníkov z opozície. Ešte raz, zapája sa aktívne do bojov v Líbyi či Sýrii, proti Kurdským bojovníkom a to "bez dovolenia". Recep Tayyip Erdoğan využíva demokraciu ako vlak, z ktorého kedykoľvek vystúpi, ak potrebuje. Erdoğan je spolupracovník so západom, ale taktiež niekedy, keď potrebuje, otočí a nedrží s nami. Na Indiu sa pozeráme rovnako, ale India nie je členom NATO. Aj India, základný spolupracovník západu proti Číne, je v tomto prípade s Ruskom. India nakupuje najviac ruských zbraní zo všetkých krajín celého sveta.
 
A teraz kritika. Je Recep Tayyip Erdoğan až tak úspešný?
V Turecku je dnes s ekonomikou problém, Turecko (Turecká národná banka) nemá devízové rezervy, inflácia je enormná (aj keď v Turecku je to tradícia – ja si pamätám státisícové bankovky, keď som do Turecka chodil ešte v roku 1993, 94, 95..). Každopádne, teraz prišlo s pomocou Rusko. Rusko je slabé, ale zrejme nie až tak, ako to prezentujeme u nás, lebo Erdoğan sa potešil. Bezmála polovica tureckého plynu pochádza z Ruska a 35% tureckej elektriny sa vyrába v elektrárňach spaľujúcich plyn. Okrem Ruska Turecku dnes pomáhajú aj krajiny Perzského zálivu, pritom s Arabmi malo Turecko historicky taktiež veľmi problematické vzťahy. „Turkov nemá rád nikto“ hovorilo sa, „Turek nemá priateľa.“ My spomíname Janičiarov, Araby Turkov v Káhire, Rusi na Kryme. V rokoch 2018 a 2019 Turecko napadlo severnú Sýriu a zaútočilo proti kurdským milíciám Pešmarga podporovaných USA, ktoré vlastne porazili Islamský štát. To je strašné svinstvo a z domova utieklo (bolo vyhnaných)  pol milióna civilistov. Ja to vnímam ako nedodržanie dohody USA s Kurdami a všetci sa tvárime, že sme si nič nevšimli. Poznám veľa Kurdov a sú to skvelí ľudia, v ich rodinách dokonca trávim sviatky viď Kurban Bayran.
 
Dnes je však všetko inak a ak padne turecká ekonomika, z čoho by sme my na západe boli evidentne radi, tak padne Erdoğan, to je jasné, a on bojuje tak, ako to už západní politici osedlaní progresívnymi médiami nevedia. O pár hodín odlietam do Turecka a budem sa na mieste v desiatkach rozhovoroch tejto téme ďalej venovať, teraz mám informácie tak ako vy + mám info od svojich sprievodcov, no tí ešte poklonkujú všeobecnému trendu – tak to je. Čo sa píše, to je pravda, médiá majú stále ohromnú silu a dokážu sa im vzoprieť iba (scestovaní) ľudia na riadiacich pozíciách, ktorí sú vystavení veľkým rozhodnutiam. Keď rozhodnem proti všeobecnému názoru a mám výsledky, naučím sa pozerať na skutočnosti trošku inak – nazvime to, s nadhľadom. Mnoho razy som v živote urobil niečo, čo sa vtedy bralo ako hlúposť (aj keď som investoval do určitej nehnuteľnosti) a výsledok je dnes prekvapujúco dobrý. To isté je s BUBO, kedy som založil firmu pre najmúdrejších ľudí, ktorí prahnú po vzdelanosti. „Takí na Slovensku nie sú“ hovorilo sa a hľa, BUBO je extrémne úspešný projekt. Turecko je blízko a tak cestujte a pýtajte sa aj Vy. Nie jedného respondenta, viacerých, a utvorte si vlastný obraz.
No informácie od sprievodcov BUBO sú veľmi užitočné, vedia veľa, študovali v Turecku, majú tu priateľov, dobrých známych. Aj ja som prešiel Turecko od najnižšieho po najvyšší bod krížom krážom...
 
 
Poďme ďalej - nielen Turecko potrebuje Rusko, aj Rusko dnes potrebuje Turecko a Turecko sa stáva mostom k západu. Turecko nie je tak veľkým obchodným partnerom Ruska ako Čína, ale je veľkým. Turecko je taktiež dnes plné ruských turistov, lebo Turecké nebo sa pre Rusov nezatvorilo.
Turecko je proti vstupu Švédska a Fínska do NATO (dôvodom bolo, že tieto krajiny podporujú PKK – Kurdskú stranu za oslobodenie Kurdistanu), čo bol pre západ veľký šok. Turecko má teda svoju diplomatickú páku. Prečo to Turecko urobilo? V čase rokovaní ruský Gazprom musel urobiť náhle pravidelnú údržbu a plynovod Blue Stream mal 10 dňovú servisnú odstávku.
Môže NATO Turecko vyradiť? Turecko je blízko Iránu a Sýrie (susedia), kde je Turecko strategicky veľmi dôležitým partnerom. Turecko preto ostáva veľmi dôležitým partnerom NATO.

Áno všetko je zložitejšie než píše slovenský redaktor, ktorý bol v Turecku v trojhviezdičkovom all inclusive rezorte v Antalya a priveľmi si z pobytu nepamätá. Cestujte! Urobte si vlastný názor. Všetko je totižto úplne inak než sa to prezentuje. Každopádne história má svoje smerovanie a keď ju elita národa nepochopí a neuchopí, národ zanikne.

Prečítajte si: Je Erdogan hrdina či zločinec?