Erdogan, hrdina či zločinec hodný trestu? ATP vs CHP

V auguste a začiatkom septembra 2022 som strávil v Turecku dlhší čas. Krajina s najstaršou demokraciou a najväčšou ekonomikou medzi Talianskom a Indiou mi opäť učarovala. Turecko poznám, sprevádzal som tu zájazd už v (neuveriteľnom) roku 1993 a aj pred rokom som vystúpil na najvyšší vrch Turecka a prešiel jeho značnú východnú časť. No teraz som trávil čas v tej najcivilizovanejšej časti -na západe. A pýtal som sa a pýtal -áno, na Erdogana. Situácia sa za rok výrazne zmenila, alebo to na civilizovanejšom západe nemali Erdogana radi? No toto leto som nenašiel ani jedného človeka, ktorý by ho akceptoval či pochválil.

Dokonca mnohí mladí ľudia sú rozhodnutí emigrovať. „Keby Erdogan odišiel po prvých 10 rokoch, bol by to najlepší politik. No dnes je to zlodej, ktorý rozvoj našej krajiny brzdí“ znel verdikt. „Moci sa ujal v roku 2003 a doteraz je tu -to je priveľa,“ počúvam.
Na druhej strane som nikdy nevidel tak silný zápal k Mustafovi Kemalovi Ataturkovi a to nielen preto, že som tri dni býval v hoteli, kde v izbe 101 žil (v Pera Palace). Môj partner ho mal vyveseného v každej väčšej miestnosti. Zažil som oslavy 30. augusta a otec Turkov – Ataturk bol všade. Erdogan nikde. Zdá sa, že Ataturka dnes milujú všetci a to omnoho viac než pred 30 rokmi, kedy som do Turecka začal cestovať. Ataturk vytvoril z Turecka sekulárnu demokraciu a Erdogan urobil z múzea Hagia Sofia mešitu, a demokraciu rúca. Aj keď Ataturk, a demokrat... hmm. Gréci by o tom vedeli rozprávať.. no pozor, Turci ho milujú a ani s najvzdelanejším Turkom si na tému Ataturka neviete zašpásovať.
 
Recepa Tayyipa Erdoğana čakajú na budúci rok voľby a dnes sa zdá, že nemá šancu. Keď idem na nové letisko v Istanbule po nádhernej 6 prúdovej diaľnici, nechápem, čo Turkom chýba. Však musia vedieť, že bol covid, ktorý ekonomiku zastavil všade... Musia vidieť, že Erdogan vlastne strednú vrstvu, ktorá tu nikdy nebola ani za Ataturka ani pred ním, v Turecku vytvoril.
 
Erdogan v prvom desaťročí svojho vládnutia naozaj pozdvihol strednú triedu, no dnes stredná trieda (ako všade na svete) trpí. Keď sa strácajú peňáze, zdá sa, že nikoho nezaujímajú „panturecké“ - „osmanské“ ambície ich prezidenta, ktorý zo zaostalej krajiny, ktorú každý podceňoval, urobil hrdú krajinu a lokálnu veľmoc. Ja som to videl pri Tureckých investíciách do Turkmenistanu, Kirgizska, Uzbekistanu, či v nedávnom sa angažovaní vo vojne na strane Azerbajdžanu (proti kresťanskému Arménsku) a pod. Musí to stáť Turecko množstvo výdavkov, no podobne ako sa taktika maďarského vodcu Orbána postupne pretaví do výsledkov, sa to podarí aj Turecku.

Erdogan sa tvári konzervatívne a tým získava voličov z vidieka, pracujúcich. Povolil (hlavne jazykové) práva Kurdom a minulý rok som jasne videl, že jeho strana AKP má u Kurdov jasných priaznivcov. Keď vyslovím Kurdistan, všetci na západe (myslím Turecka) – na mieste, kde 3000 rokov žila prevažne grécka komunita, ma ihneď zahriakli, to nikdy, Ľubo, ale nikdy nehovor!

Erdogan otvorene hovorí Grékom "nezabudnite na Izmir" (po grécky Smirna) narážajúc na debakel, ktorý vtedy v 1022 vo svojom meste utŕžili. Inak počul som jednu príhodu- Mustafa Kemal Ataturk jednal z gréckym generálom a nalial mu anízovku /raki/, a on odmietol. "Načo potom bojuješ o Izmir?" spýtal sa. Mesto je doteraz známe najlepšou pálenkou.... A ešte jedna pikoška, moslim Ataturk umrel na cirhozu pečene.

Erdoganova vláda bola dlho v USA prezentovaná ako ukážka Moslimskej liberálnej demokracie. No v roku 2008 začal takzvaný prípad Ergenekon, kedy sa začali prvé čistky, a 140 ľudí bolo obvinených, že kujú pikle proti demokraticky zvolenej vláde (v mojom blogu Putin – Erdogan vysvetľujem, že je to dôsledok odmietnutia Turecka pri vstupe do EU). No tu v roku 2008 s podporou klerika Fethullaha Gulena sa veci začali tlačiť zlým smerom. V roku 2013 Erdogan tvrdo potlačil pouličné miliónové protesty... a v roku 2016 „potlačil Coup d'état“ a zbavil sa úplne každého, kto bol proti nemu. Dokonca z vlády a od vplyvu vyhnal „Gulenistov“, jeho bývalých spojencov (od roku 2008). Zlikvidoval socialistov ale aj alavitov (vládnu v Sýrii).

Moji priatelia vyčítajú Erdoganovi, že si jasne nezvolí priateľa, a USA aj NATO mu dnes vyčítajú nakúpenie ruského obranného systému (S-400). O tom píšem v texte Erdogan a Putin a myslím si, že Erdogan aj v tomto ohľade robí pre Turecko dobrú službu (spojku medzi západom a Ruskom). No Erdogan si už v roku 2013 pustil ústa príliš na špacír, keď vyčítal Baracovi Obamovi zvrhnutie Moslimského bratstva v Egypte a podporu USA vojakovi Fattahovi el- Sisi, ktorý vládne Egyptu dodnes.

Západné médiá taktiež vyčítajú Erdoganovi „autoritársky populizmus“, ako keby populizmom neboli prešpikované všetky „demokratické“ režimy dneška. Skôr im vadí ten autokratický prístup, a Turci hovoria o „takzvanom prevrate“, keď spomínajú Erdoganove čistky z roku 2016. Toto správanie považujem za chybu a ukazuje sa, ako odstránenie opozície nakoniec zlomí autokratovi väz- uvidíme vo voľbách. Vtedy Erdogan potrestal 150 000 ľudí a stačilo, že niekto niekedy čosi proti nemu povedal. Podarilo sa mu to, západný svet reagoval minimálne- strategicky postaveného (myslím geografiu Turecka) Erdogana jednoducho potreboval, a tak ten v roku 2019 ešte pritvrdil a chcel zvrátiť istanbulskú voľbu primátora. Vyhral totižto Ekrem Imamoglu z opozičnej CHP (Republikánskej ľudovej strany). Erdogan nariadil opakovanie volieb, lebo jeho konkurent vyhral (v 20 miliónovom Istanbule) o smiešnych 13 000 hlasov a Erdogan podobne ako neskôr Donald Trump hovoril o sfalšovaných výsledkoch.
V opakovaných voľbách však súper vyhral o jasných 800 000 hlasov... Inak, v marci vyhrala CHP (Mansur Yavas) aj v Ankare. Pozor, pozor, situácia je vážna.

Je zaujímavé, ako sa Erdogan nevie dohodnúť s demokraticky volenými lídrami USA či Európy, ale s Putinom si našli spoločnú cestu a Putin mu povolil napadnúť Kurdov (YPG) na severe Sýrie a doteraz majú „korektný“ vzťah.
Celé Turecko vie, že kradne; že kradne jeho rodina a mnohí sa tešia, že sa po najbližších voľbách dostane do väzenia.

V roku 2017 Erdogan zmenil ústavu a z parlamentnej demokracie sa stala prezidentská a on dostal mnoho právomocí. Stal sa z neho nový sultán -hlava štátu, hlava vlády, šéf polície. Paradoxne, toto sa dnes zdá ako najväčšia chyba, ktorá ho v najbližších voľbách odstaví. Pri voľbe prezidenta totižto potrebujete aj opozičného kandidáta a dnes sa zdá, že všetci (republikáni z CHP aj nacionalisti z ITY, ba aj Kurdi z HDP a aj pravičiari z SP či nová strana DEVA) podporia toho druhého aj keby to mal byť kôň či dokonca osoľ.

Erdogan dal podľa mňa Turecku veľmi veľa. Zo špinavých námezdných robotníkov za svojej éry vyrobil hrdých, vzdelaných a stále bohatších Turkov s veľmocenskými ambíciami. Trošku veľa superlatívov v jednej vete...no ja si neviem predstaviť, že by sme my otvorili tak veľkolepé letisko, z ktorého som dnes odlietal, a mali k nemu tak perfektnú diaľnicu. U nás by tieto veci neklapli. Plus, u nás mi absolútne chýba vízia, ktorú v Erdoganových činoch vidím. No ľud to vidí inak, a tu nastane problém s predávaním moci.

Zaručí nová vláda Erdoganovi a jeho rodine beztrestnosť? To je téma, o ktorej sa dnes vážne diskutuje.