Estónsko - všeobecné informácie

Základné informácie

Hlavné mesto: Tallinn (približne 400 000 obyvateľov)
Rozloha: 45 336 km²
Počet obyvateľov: približne 1,37 milióna (2024)
Hustota obyvateľstva: približne 29 obyvateľov/km²
Úradný jazyk: estónčina - ugrofínsky jazyk, podobný fínčine a maďarčine.
Mena: euro (EUR), od 2011, predtým estónska koruna (EEK)
Štátne zriadenie: parlamentná republika; prezidenta volí parlament na 5 rokov, výkonnú moc má vláda na čele s premiérom; aktuálny prezident je Alar Karis (2025)
Členstvo v medzinárodných organizáciách: Európska únia (od 2004), NATO, Schengenský priestor (od 2007)

Príroda a geografia

Estónsko je malá krajina v severovýchodnej Európe pri Baltskom mori, ktorá patrí medzi najsevernejšie a najmenšie z pobaltských štátov. Je rozdelená na 15 okresov. Na severe ho od Fínska oddeľuje Fínsky záliv, susedí tiež s Lotyšskom a Ruskom.

Tvorí ho viac ako 1 500 ostrovov, z ktorých najväčšie sú Saaremaa a Hiiumaa, ktoré tvoria aj samostatné kraje. Pobrežie Estónska je veľmi členité s množstvom zálivov, zátok a prielivov.

Približne 47 % územia Estónska pokrývajú lesy, čo z neho robí jednu z najlesnatejších krajín Európy. Krajina má vyše 1 400 jazier, z ktorých väčšina je ľadovcového pôvodu a sú sústredené najmä v južných pahorkatinách. Najväčším jazerom je Čudské jazero (Peipsi järv) na východe krajiny, ktoré je piatym najväčším jazerom v Európe. Okrem jazier je krajina charakteristická množstvom močiarov a rašelinísk. Estónsko má veľké množstvo národných parkov a chránených území.

Obyvateľstvo

Obyvatelia Estónska sú etnicky rôznorodí, ale väčšinu obyvateľstva tvoria samozrejme Estónci (približne 68 %). Najväčšou menšinou sú Rusi (okolo 21 %), ktorí žijú hlavne v mestách Tallin a Narva. Aj keď mnoho rodín rozpráva rusky, znalosť estónčiny je podmienkou na získanie občianstva.

Estónsko patrí medzi najmenej náboženské krajiny sveta – podľa sčítania z roku 2021 sa až 60 % obyvateľov nehlási k žiadnemu náboženstvu, len 29 % má nejakú náboženskú príslušnosť, hlavne ruské a ukrajinské menšiny, ktoré vyznávajú predovšetkým pravoslávnu vieru (16%. Druhým najvýznávanejším náboženstvom je luteránstvo (8%).)

Vzdelávací systém

Estónsko má jeden z najlepších a najinovatívnejších vzdelávacích systémov na svete. Vzdelávanie je v krajine bezplatné vo verejných školách, vrátane obedov, učebníc a pomôcok, čo zabezpečuje rovnosť šancí pre všetky deti bez ohľadu na sociálne zázemie.

Estónske školstvo sa zameriava na rozvoj logického myslenia, porozumenia a praktických zručností namiesto memorovania faktov.

Významnou súčasťou je integrácia digitálnych technológií – už od prvého ročníka sa žiaci učia programovanie a využívajú moderné technológie v bežnom vyučovaní. Estónsko patrí medzi lídrov v digitálnom vzdelávaní a jeho žiaci dosahujú v testovaní PISA najlepšie výsledky v Európe v matematike, prírodných vedách a čítaní.

Vzdelávanie zamerané na využívanie digitálnych technológií ma za následok, že Estónsko je všeobecne celosvetovo považované za jednu z najpokročilejších digitálnych krajín a často sa označuje pojmom „e-Estonia“. Digitálna transformácia začala už v 90. rokoch po získaní nezávislosti, keď sa krajina rozhodla využiť technológie na modernizáciu spoločnosti, zvýšenie transparentnosti a efektivity štátu.

História

Estónsko bolo osídlené po ústupe posledného ľadovca približne pred 10 000 – 14 000 rokmi. V stredoveku sa územie dostalo pod nadvládu nemeckých križiakov a Dánov, neskôr patrilo Švédsku a od roku 1721 bolo súčasťou Ruska. Po prvej svetovej vojne vyhlásilo Estónsko 24. februára 1918 nezávislosť, ktorú si udržalo do roku 1940. V rokoch 1940–1991 bolo Estónsko najprv okupované Sovietskym zväzom, potom nacistickým Nemeckom a opäť Sovietskym zväzom. Okupácia Sovietskym zväzom vysvetluje početnú ruskú menšínu v krajine. Plnú nezávislosť získalo Estónsko opäť 20. augusta 1991.

Pobaltie je zaujímavý región, ktorý sa oplatí navštíviť. Pridajte sa k nám na jeden z našich zájazdov do Estónska.