Eylafjallajökull - zahasili sme ju

Tento prispevok na nase forum ma poradove cislo 9999. Dostavame sa k patcifernym cislam. Som zvedavy, z ktoreho kontinentu pride cislo 10000. Podme vsak na Island. Ked sme pred styrmi dnami odchadzali z Bratislavy, z kancelarie sme dostali jasnu ulohu - poratat sa s islandskou sopkou a v idealnom pripade ju zahasit. Hlasim splnenu ulohu (zrejme ste to uz citali v pondelnajsich novinach). Neskutocne. Island si uzivame od prvej chvile. Do programu sme zaradili oproti novembrovemu planu navstevu zrejme najcastejsie spominanej a preklinanej sopky poslednych rokov. Stalo to zato. Prechadzky ulickami Reykjaviku sme vymenili za juzne pobrezie Islandu - vodopady Skogafoss a Seljalandsfoss, prehliadku geotermalnej elektrarne (je neskutocne, co Islandu priroda darovala) a najma vyhlady na postrach menom Eylafjallajökull. Cestou na vychod sopka este dymi, no pri navrate do Reykjaviku ju uz hladame marne. Sofer stisi Björk a pokojnym hlasom - tak ako to vie len Islandan - nam oznami, ze v islandskom radiu prave hlasili, ze sopka prestala chrlit lavu. Inymi slovami - slovenska drienkovica polozila na lopatky aj islandsku sopku. Verili by ste nam? Tento firemny zajazd zatial Skandinaviu ovlada. Prve letne dni sme priniesli do Oslo, v Reykjaviku, kde este predvcerom prsalo a bolo 9 stupnov, dnes teplomery ukazovali na Island neskutocnych 22. O dva dni nas caka plavba za velrybami. A o 4 zasa jedno z najdazdivejsich miest na svete – norsky Bergen. Co sa bude diat tam? Island je krasny. Pripomina nam minulorocnu Patagoniu (a skupina s radostou spomina na Kamilu a tymto ju zdravi), no usudili sme, ze je to snad este vacsi koniec sveta. A to sme len na zaciatku. Zdravime domov!