Rettír na vlastné oči Kone a Ovce na Islande

Sopečné pohoria, lávové kamene porastené najzelenším machom, aký ste kedy videli, hrdé islandské kone a huňaté ovce. Typický pohľad, ktorý sa nám naskytá zakaždým, čo na našom zájazde Islandom opustíme hranice Reykjavíku. Práve oviec je na ostrove 2 a pol krát viac než samotných obyvateľov. 800 000 bielych, čiernych aj strakatých vlnených obláčikov nájdete na miestach, kde by ste ich nečakali. Ako sa dostali na vysoké skaly, opustené planiny a ku rozbúreným potokom? A to v hmle aj najhoršom daždi? A majú vôbec pastiera? A prečo sa vždy zdržiavajú v trojiciach? Islandské ovce sú odolné zvieratá so silným imunitným systémom, ktorý sa u nich vyvinul vzhľadom na drsné klimatické podmienky ostrova. Chované sú takmer výlučne na mäso. Jahňacie je na Islande považované za delikátne mäso, často vyhľadávané pre svoju jemnú chuť. Farmári totiž ovce neprikrmujú zrnom a nedopujú hormónmi. Jahniatka sa takmer vždy narodia v máji. Hneď, ako sú dostatočne silné, so značkou na uchu ich farmár vysiela do divočiny. Nie je nič výnimočné, keď sa jahniatka narodia hneď dve či tri, preto ich napokon takmer všade uvidíte v trojiciach. Každá ovca na Islande má teda svojho farmára, hoci to tak možno na prvý pohľad nevyzerá. Od tých našich ich totižto odlišuje, že sa po islandskej krajine od jari pohybujú poväčšine voľne. Počas leta zatiaľ farmári robia na poliach a pripravujú seno na nadchádzajúcu zimu, aby ním mohli počas zimy ovce kŕmiť. A potom prichádza september. Spravidla prvý týždeň v mesiaci vyrážajú farmári a ich mladí, statní členovia rodiny, do vysočín. Na chrbtoch islandských koní celý týždeň brázdia nehostinnú krajinu, kde prejdú každý kaňon, kopec a údolie, aby pozháňali všetky ovce, ktoré sa im podarí nájsť. Až ich napokon v sobotu zhromaždia v kruhových ohradách a roztriedia podľa označenia na uchu. Táto každoročná tradícia sa volá Réttir. Celú sobotu farmárske rodiny pomáhajú pri triedení a popri ceste svoje ovce ženú späť na farmu. Tam sa už rozhodne o ich osude. Farmár zaborí ruku do hustej vlny a podľa vrstvy tuku zistí, či ovečka skončí na tanieri, alebo sa ešte popasie v blízkosti farmy a „zazimuje”. My v BUBO sme boli opäť v správnom čase na správnom mieste a podarilo sa nám zažiť neopakovateľnú atmosféru Rettiru. Tisícky oviec, desiatky koní a stovky spokojných a hrdých farmárov, ktorí dnes budú oslavovať do skorých ranných hodín, pretože od zajtra ich opäť čaká práca. O islandských koňoch a ovciach sa toho popísalo a narozprávalo mnoho. Tradujú sa príhody o tom, ako pomohli iným zvieratám a dokonca aj ľuďom, keď zachránili topiacich sa alebo stratených v hmle a tme. Čo je pravda a čo legenda sa asi nedozvieme, no jedno je isté. Obe zvieratá neodmysliteľne patria k Islandu, ktorý nás dnes obdaril neopakovateľným zážitkom:))!