Oslavy rugby v Aucklande Auckland žije rugby

Na ceste okolo sveta pokračujeme na Severný ostrov Nového Zélandu do Aucklandu. Najväčšie mesto krajiny nás prekvapí svojím ruchom. Po voňavej a farebnej Srí Lanke sme sa presunuli do ultra moderného Singapuru. Všetko je tu zrazu akési čisté, sterilné a fungujúce. Trochu sme až v šoku. Vymáčkneme z mesta všetko, čo sa dá a posúvame sa ďalej. Tento krát je našou zastávkou Nový Zéland. V Aucklande sa práve dohrali vyraďovacie semifinálové zápasy majstrovstiev sveta v rugby. V uliciach to absolútne žije. V noci sa cesty premenili na roj vlajok s červeným krížom. Ostrovný štát Tonga oslavuje a zároveň protestuje. Oslavuje, že po vyše štvrť storočí sa dostal do semifinále a protestuje proti rozhodnutiu v zápase. Klasika: Tonga tvrdí, že rozhodca bol podplatený a “všetci videli”, že Angličanom nadržiaval. Tí totiž postúpili a vo finále sa zajtra stretnú s Austráliou. Ulice sú plné. Všade sa trúbi, tancuje, spieva a občas sa aj dvihne päsť.. Tonga absolútne zaplavila Auckland. Vyzerá to, že celé rodiny s deťmi, mladí, starí.. mali lístky na tento zápas.. hľadáme trochu kľudu a tak si spravíme výlet nielen do blízkeho okolia ale aj do vzdialenejších oblastí. Rotorua sa nám asi páči najviac. Oblasť obrovského jazera v sebe nesie akési “zelené” čaro. Mierne zvlnená krajina a všade navôkol len zeleň a.. sopečná aktivita. Akoby sa zem búrila. K oblakom vystupujú sírne výpary a raz za čas sa zo zeme dvihne aj obrovský gejzír do takmer 30 metrovej výšky. “Dosť dobré” s údivom nám vypadne z úst. A na záver si dávame typické maorské privítanie a tanečky. “Určite treba vidieť. Majú to chlapci premakané.” Zhodnú sa naši. Snažíme sa trošku preniknúť aj do miestnej mentality a ja tak klasicky odchytím malého tučka. Mal najkrajší hlások, keď spieval zaľúbené piesne, tak sa ho pýtam, okrem iného: “počuj, my tak cestujeme po svete a teda spoznávame mentalitu krajín a tak.. a zatiaľ sa nám to najlepšie javí cez humor. Nedáš nejaký typický miestny vtip?” Tučko sa na chvíľku zamyslí a hovorí: “vieš, prečo má pes chvost? Aby sa neprevrátil, keď vyplazí jazyk.” A začne sa tak smiať spolu s kamoškou, že nikto z nás poriadne nechápe. Nevadí, jazyky si ešte spoločne vyplazíme a teda.. nikto z nás sa neprevrátil.. ale zase.. ani chvost nikto z nás nemá.. no proste, iný kraj, iný mrav :)