Z Pictonu do Wellingtonu Alebo krásna plavba s čerešničkou na konci

Plavba medzi Južným a Severným ostrovom Nového Zélandu je neskutočný zážitok. Táto scénická plavba je dlhá 92 km a trvá zhruba 3 hodiny. V Pictone, na severe Južného ostrova, je krásne upršané ráno a my sa lúčime s úžasným ostrovom Te Waipounamu, ktorý bol pre nás ukážkou dokonalej nepoškvrnenej prírody a svojou na míle dlhou, vždy meniacou sa scenériou, sa nám vryl do pamäte. Je však čas odhaliť krásu Severného ostrova. Ranným trajektom sa teda presúvame cez Cookovu úžinu, resp. prieliv, do hlavného mesta Nového Zélandu, Wellingtonu. Plavíme sa spoločnosťou Inter Islander, ktorá je najstaršou kontinuálne fungujúcou spoločnosťou zabezpečujúcou plavbu medzi dvoma hlavnými ostrovmi už od roku 1962.  Zároveň je označená za jednu z najkrajších plavieb trajektom na svete. Flotila tejto spoločnosti pozostáva z troch lodí, Kaitaki, Aratere a Kaiarahi. Tentokrát sme mali šťastie na tú najväčšiu, ktorou je trajekt Kaitaki, čo v preklade z maorského jazyka znamená Challenger, teda vyzývateľ. Je to najväčšia loď z tejto flotily a my si v pohodlí niekoľkých oddychových miestností, s výhľadom na more a okolité zátoky (sounds), užívame plavbu. Sledujeme okolie, či neuvidíme delfíny, ba nedajbože veľryby, ktoré sa tu tiež vyskytujú. A veru sa nám pošťastilo. Asi pol hodinky pred Wellingtonským prístavom nám pozdĺž lode začali skákať delfíny Dusky, ktoré sa "hrali" s vlnami našej lode. Videli sme asi 6-8 jedincov, čo nám dokonale zdvihlo náladu pred návštevou samotného Wellingtonu. Wellington nie je len obyčajné hlavné mesto. Toto mesto leží na 41. stupni južnej šírky a je najjužnejšie položeným hlavným mestom na svete. Okrem toho je aj najodľahlejším, nakoľko najbližším hlavným mestom je viac než 2000 km vzdialená Canberra, hlavné mesto Austrálie. Hlavným mestom Nového Zélandu sa stalo v roku 1865, čím vystriedalo po 25. rokoch dovtedy úradujúci Auckland. Bolo to najmä kvôli jeho výhodnej geografickej polohe, pretože sa nachádza takmer v strede krajiny, čo z neho robilo výhodné obchodné centrum. Maorské legendy hovoria, že za vznik mesta môže poloboh Maui, ktorý vytiahol Severný ostrov z mora, pričom prístav Wellington Harbour má predstavovať rybiu tlamu. Ďalšia legenda hovorí o moreplavcovi menom Kupe, ktorý sem priplával z Polynézie v roku 925 a objavil toto krásne miesto. No, fantázii sa medze nekladú a predstavy môžu byť akékoľvek. My však veríme najmä tomu, že je to jedno z najsympatickejších hlavných miest na svete, čo neskôr potvrdili aj samotní Bubáci, ktorí si ho po prehliadke priam zamilovali. Prehliadku začíname na ulici Lambton Quay, najpopulárnejšej mestskej obchodnej štvrti vo Wellingtone, ktorá sa ťahá popri nábreží. Kedysi bola táto ulica priamo pri mori, no novovybudovaný prístav ju odrezal od mora. Môžeme tu vidieť hneď prvý skvost, ktorým je stará historická budova Old Bank Arcade z roku 1901 v štýle Edwardiánskeho baroka, o ktorej v danej dobe denník New Zealand Mail vyhlásil, že jej hlavná miestnosť je jedna z najväčších svojho druhu v kolóniách. Pokocháme sa a pokračujeme ďalej po ulici a kúsok za supermarketom Countdown sa dáme doľava, až prídeme k slávnej wellingtonskej lanovke, ktorou sa vyvezieme až k botanickej záhrade. Lanovka bola postavená v roku 1898 a patrí medzi top atrakcie mesta. Prečo? Zistíte sami, ak sa ňou vyveziete a počkáte si na dokonalú fotku mesta s lanovkou v popredí. Keďže Wellington je celkom kopcovitý, volíme najlepšiu variantu a "spustíme" sa pešo dolu kopcom, pomedzi 25 hektárovú botanickú záhradu na rozhraní štvrtí Thorndon a Kelburn. Človek akoby sa ocitol v úplne inom svete, pretože je v obklopení pestrej flóry, kde možno vidieť stovky, ba až tisíce rôznych druhov rastlín a stromov. V roku 1868 ju založil novozélandský inštitút, ktorý tu vysadil prvé ihličnany, ako súčasť programu na dodanie rastlinných druhov pre potenciálny ekonomický benefit pre Nový Zéland. V súčasnosti ju spravuje wellingtonský mestský úrad, ktorý prebral správu už v roku 1891. Cestou, s kvietkom begónie, pokračujeme až k domu Begonia house, pred ktorým je krásna ružová záhrada Lady Norwood s kolonádou lemovanou popínavými ružami, je tu viac ako 300 druhov ruží. No proste WOW!!! Sme vôbec v hlavnom meste? Pýtajú sa ma BUBO klienti. Veru áno, aj takéto vie byť hlavné mesto. Už sme takmer na konci tejto krásnej záhrady, keď prejdeme cez cintorín Bolton street. Ide o zmiešaný moderný cintorín, ktorého koncept pochádza z Anglicka. Fungoval v rokoch 1840 - 1892, pričom bol rozdelený na tri časti. Anglikánsku, rímsko-katolícku a židovskú. Je v ňom zachytená história kolonizácie, ktorú si pamätajú už iba náhrobné kamene. Sú tu pochovaní vojaci, ktorých úlohou bolo chrániť novú kolóniu, ale aj veľké rodiny usadlíkov, politici a komunitní lídri. Nájdeme tu taktiež hroby zopár významných Maorov, ktorí mali už aj v tej dobe rozhodné slovo. Prejdeme ponad Wellingtonskú diaľnicu na ulicu Bowen a zrazu sa ocitáme v parlamentnej časti mesta. Ďalší skvost, ktorý sa nevidí len tak hocikde. Je to práve parlamentná budova s názvom BeeHive, teda Včelí úľ, ktorá patrí medzi jednu z najnápaditejších parlamentných budov na svete. Stavba tejto sedemstupňovej kužeľovitej stavby s useknutým vrchom sa začala v roku 1964, no dokončená bola až v roku 1982, teda 6 rokov po smrti jej architekta, Basila Spencera. Pri otváraní budovy nechýbala ani anglická kráľovná Alžbeta II., ktorá 28. februára 1977 odokryla vo veľkej sále plaketu. Formálne však bola otvorená až premiérom Robertom Muldonom o tri mesiace neskôr. Strecha budovy, ktorá je veľmi signifikantná, je zhotovená z 20-tich ton ručne obrezanej medi a vstupná hala je ozdobená mramorovými schodmi. No proste, architektonická krása nevídaného charakteru. Hneď oproti sa nachádza pamätník ANZAC, nazývaný aj Wellingtonský Cenotapu a cez cestu na nás hľadí stará parlamentná budova "Old Government building" z roku 1876, ktorá bola až do roku 1998 najväčšou drevenou budovou na svete. V súčasnosti je sídlom právnickej fakulty Wellingtonskej univerzity Victoria. Po ulici Whitmore pokračujeme okolo hlavného súdu až k waterfrontu, teda nábrežiu, kde je centrum rôznych kaviarničiek a reštaurácií, a kde je možné nasať pravú atmosféru "pokoja" tohto mesta. Popri starých skladoch, resp. hangároch č. 11 a 13 sa presunieme až k parku Frank Kitts, odkiaľ vidieť múzeum TePapa, kde s úsmevom na perách končíme krásny, zážitkami nabitý deň a naši klienti priam nechcú veriť, čo všetko sa dá za jeden deň uvidieť, navštíviť a pochodiť. Nie je to len o prechádzke po meste, ale o nasatí energie z tohto kultúrne elektrizujúceho miesta plného architektonických skvostov. Tak neváhaj a zaži aj ty takýto skvelý deň, po ktorom si povieš, že Wellington je jedno z tvojich najobľúbenejších hlavných miest na svete. :)