Galapágy v Indickom oceáne- Socotra Sokotra, úžasný ostrov s najkrajším morom

 BUBO prvá cesta na Sokotru, ktorú ročne navštívi okolo 300 turistov a nepomýlil som sa v nulách. Len 300... Endemické tvory, endemické rastliny robia z tohto ostrova úplný zázrak o ktorom svet pomaly netuší, lebo sa kŕči medzi Jemenom a Somálskom a niekde medzi týmito krajinami sa preháňajú somálski piráti. Neviem ako ho vám mám opísať, lebo všetko čo tu napíšem vyznie ako tvrdá propaganda. Už som videl oceány a moria v Karibiku, na Kube, Vietname, Thajsku či v Brazílii ale toto čo tu je zázrak. Pozeráte do hĺbky 50 metrov a máte pocit že sú to snáď 2 metre tak je čisté more. Mám tu pár ľudí čo boli na Tahiti, Bora Bora a hovoria že tu je more oveľa krajšie. Biele pláže, koralové útesy plné rýb že červené more môže závidieť. Kúpali sme sa so žralokmi. Vážne. Malé žraloky pol metrové sa len tak okolo nás plavili. Takisto delfíny okolo nás robili akrobatické kúsky. Hejno delfínov. Najprv nás očumovali a potom spustili divadlo. Koľko ich bolo? Snáď 200? Lovili sme ryby a stačilo hodiť len háčik a hneď ste ťahali rôzne farebné kúsky. Priznám sa že som vyhral súťaž. Prvýkrát som lovil ryby a hľa, zvíťazil som. Keď sme sa ponárali, ten koralový svet... Mám to nazvať zázrak? Neuveriteľné? Kto nevidel nezažil. Miestni nás džípmi berú kam sa len nám zmyslí. Už sme skúsili tie najbelšie pláže. Koľkokrát ste si na dovolenke povedali že katalógové fotografie sa nezhodujú to čo vidíte a pýtate sa kde je ten biely piesok s tyrkysovou farbou mora? Naše fotografie nezachytili tu krásu. 7, 10 či 5 kilometrová pláž a sme tam jediní turisti ani domáci tu nie sú. Lebo na tomto 3800 km štvorcových je len 160 tis ľudí. Priznám sa že mne sa odtiaľto nechce vôbec zajtra ísť do údolia Hadrawmut, pritom je to jeden krásny kanón. Aby sme však neostali len pri kúpaní sa, miestna fauna a flóra je tiež svetový unikát. V miestnom Grand Canyone (a to doslova) sa nachádzajú stromy dračia krv, len 800 či 1200 ročne, jeden z národných symbolov Jemenu, kúpanie sa v čistej horskej rieke... Jeme ryby, veľké či malé, domáci na nás pozerajú ako na exotov že čo tu robíme. Miestni hovoria iným dialektom ako Jemenčania, letsiko tu otvorili len v roku 2003 a len odvtedy mohli turisti prichádzať. Toto je proste exotika, biele miesto na mape sveta. Stalo za to sa sem vypraviť. Zbohom Karibik, Tahiti nabudúce prídeme len sem.