Jemen a Sokotra - referencia na zájazd Prechod ktorý dokáže zrealizovať iba BUBO

Pred mesiacom som sa vrátila z Arabského polostrova. Na splnenie svojho cestovateľského sna som čakala temer dvadsať rokov, čakala som teda veľa - dostala som však oveľa viac. Obavy z cesty do tejto časti sveta nie sú opodstatnené. Je to región nabitý nádhernými pamiatkami, exotickou prírodou, skutočnými raritami. Neuveriteľne pitoreskné horské dedinky s opevnením starým 1000 rokov vo výške 2300 m.n.m., fenomenálne hlavné mesto Sana´a akoby postavené z perníka ozdobené bielučkými čipkovými ozdobami s domami postaveným z blata až do výšky piatich poschodí...omámení muži žujúci qat so železnou pravidelnosťou každé popoludnie, čo paralyzuje život v celej krajine...ženy zahalené v čiernych čadoroch siahajúcich po zem, chlapi v bielych galabijach nosiaci hrdo za pásom symbol mužnosti-krásne vyzdobenú zahnutú dýku džambíju... mestečká s uzučkými uličkami akoby vystupujúce z Rozprávok tisíc a jednej noci s úzkymi suqmi plnými exotických farieb a omamujúcej vône korenia, spotených somárikov a tiav naložených látkami, múkou a kožami... turistami i Bohom zabudnutý ostrov Sokotra so stromami dračej krvi a fľaškovníkmi, dvojdyšnými rybami ako z praveku, kilometre snehobielych panenských pláží bez turistov s tyrkysovým morom a mušľami veľkými ako koleso na motokáre...plávanie s delfínmi a žraločími dorastencami, trhy čiernych rybárov priamo na brehu mora s tropickými dúhovofarebnými rybami... nádherné podmorské tropické záhrady priamo pri brehu... slávne wádi Hadramawt s krajinou kráľovnej zo Sáby, s hlinenými mrakodrapmi v Shibame... zabudnuté moslimské cintoríny, ufúľané námestíčka s tisícročnými stavbami, kozami a deťmi, ktoré sa chcú stále fotografovať... zaprášené mestá duchov s políčkami qatu... večery plné mystickej vône kadidla a zázvorového čaju s chlapmi zúrivo hrajúcimi domino priamo na zemi...vojenské eskorty sqatovaných policajtov, ktoré sa o nás dojemne starali, akoby sme boli ministri... hriešne bohatý Qatar s klimatizovanými stajňami pre emírove pretekárske kone... Omán a jeho námedzní pracovníci, s vôňou kadidla... Pre miestnych sme často boli totálnou atrakciou, na jemensko-ománskych hraniciach sa zbehlo 10-12 chlapov naboso alebo v papučiach, omotaných okolo bedier upatlanou handrou, aby na nás celé minúty doslova s otvorenými ústami zízali. Vraj tu belocha nevideli celé mesiace a nevedeli pochopiť, na čo sme prišli my... Neviem si predstaviť ako vyzerala prvá výprava Ľuba Fellnera... Netreba sa báť ani stravy a pitia, jedlo je výborné, balenej vody dostatok a najesť sa medzi domácimi, zjesť chlieb priamo vytiahnutý z pece veľký ako dáždnik je zážitok. Bola to nádhera, perla medzi mojimi doterajšími cestami plná exotiky, história a neuveriteľne neskazeného sveta. Najmä Jemen a Sokotru treba navštíviť, pokiaľ ich nezaplavia sviatoční turisti a na každom rohu sa nebude predávať hot-dog a pizza. Stratí sa krásny pocit jedinečnosti, pokoja a exotiky, keď má človek pocit, že v opojnej vôni kadidla si môže sadnúť na prahu chrámu pamätajúceho kráľovnú zo Sáby... bolo super, ďakujem BUBO.  Foto: Ľ. Fellner