Bulharské jedlo Balkánska gastronómia

V Borovci sme dali večeru, ideme podľa papiera, čo nám napísala Tina (polovičná Bulharka) a ja si dávam geniálny Tarator a keďže Džuveč nemajú, tak Kuftu, Kebabci – inak totálne turecké jedlo, a potom čosi čomu hovorí domáci “miš maš” a je to vlastne super lečo s asi 20 vajcami. Deti si objednávajú asi 5ty kapustový šalát, ktorý je naozaj super. Čašník, ktorý je zároveň majiteľom, chodí v takom hnedom, trošku špinavom tielku a je to dosť značný rozdiel oproti vyšňoreným čašníkom, ktorí nás obsluhovali predvčerom v Toskánsku. A tak sa tielkovému ospravedlňujem, že si toľko pýtame…a trošku mu to zmierni nervozitu, to vidím. Známi v Sofii nám odporúčajú reštauráciu Starija Činar, ešte na ňu nie sú hodnotenia, ale je to taký bulharský Top, no s lokálnou stravou. Dávame si jeleninu, jahňacie na bulharský spôsob a ja, teľací jazyk. V ďalšej reštaurácii, ktorá je už známa - Hadžidragonov dom - si dávam jahňacie mozočky. Aké to je? Zvláštne, no ja chcem vždy ochutnať všetko. Čo je však geniálne, je studená uhorková polievka Tarator a tú si dávam všade, kam prídeme. Je zaujímavé, že teraz je v Bulharsku taká moderná sieť domácich polievok a majú tam marockú (asi harira – ale oni nevedia, že sa to volá harira, no chutí to tak) a nemajú tarator. Tarator je  ako riedke tzatziki, ale super. Všade si dávam aj šopský šalát. Pre tých, čo im smrdí jahňacina odporúčam jahňa na spôsob svätého Georgíja. Úžasné, jemné a bez akéhokoľvek zápachu. Rakija, Pliska ako digestivum. My na Slovensku máme veľa Bulharov, ktorí sa tu usadili a doniesli so sebou rajčiny, ktoré chutia, ajvar a mnohé recepty, ktoré naše babky a mamy prevzali. Lebo sú super. Teraz som konečne dostal džuveč, ktorý sa nevolá džuveč, ale gjuveč a nebol s ryžou, ale iba s mäsom a zeleninou. Ten náš rodinný recept je teda akýsi divný. Na mnohých rohoch tu rozvoniavajú pekárne a v nich majú aj ďalšiu typickú, bulharskú špecialitu. Volá sa banitsa. Opäť, totálne podobnú na turecký burek. Jemné tenulinké cesto plnené rozšľahanými vajcami a hlavne balkánskym syrom, potom pečený v peci. Dnes som si to dal na raňajky s ayranom (opäť z otomanských čias). Sedíme v luxusnom klube Harem vedľa ružového domčeka rakúskej ambasády, v ktorej servírujú šišu. V tej vode tu plávajú rybičky a šíša je naozaj jemná a dobrá. Skočím za majiteľom a pýtam sa ho, či mu po 500 rokoch útlaku z tureckej strany nevadí, že propaguje takto kultúru najväčšieho nepriateľa? Je to sympaťák a sám vyzerá ako Turek, ako väčšina Bulharov. Smeje sa, že to je ako s koláčmi a banitsou, “chutí nám to a biznis je biznis.” Foto: s vrchným Vladimirom v Hadjidragonovo, 5 minút od hlavnej stanice, severne od Lavovho mosta. Tá reštaurácia je vskutku zážitkom, až na tú kopu turistov.