Geologický prehľad Srí Lanky

Vedeli ste, že Srí Lanka bola kedysi spojená s Antarktídou, Afrikou, Južnou Amerikou a tiež Austráliou?

Ostrov o rozmeroch 65 610km2 vznikal počas formovania indického subkontinentu a najmä procesmi kontinentálneho driftu.(všetko si vysvetlíme) Jeho pôvod je spred 200 a viac miliónov rokov, kedy boli známe len 2 superkontinenty ako Laurasia a Gondwana. Laurasia predstavovala Euráziu a Severnú Ameriku a Gondwana už spomínané spojenia s Antarktídou, Afrikou, Južnou Amerikou a tiež Austráliou.

V tom čase sa Srí Lanka nachádzala veľmi blízko polohy dnešnej Antarktídy a bola na nej veľká zima! Procesmi kontinentálneho driftu dochádzalo k oddeľovaniu kontinentov. No a práve týmto postupným rozpadom Gondwany sa India (vrátane masívu Srí Lanky) začala presúvať na sever.

Práve Srí Lanka sa môže pochváliť jednými zo zachovalých metamorfovaných hornín na svete (približne 540 miliónov rokov). Metamorfované horniny znamená že horniny zmenily svoju mineralogickú skladbu, štruktúru alebo textúru pôsobením vysokých teplôt, tlakov alebo oboch týchto faktorov. Áno to už napovedá o kedysi prítomnej vulkanickej aktivite. Ak ste sa zamýšľali nad tým, ako vznikla napríklad Sigiriya, ktorú spoločne navštevujeme, tak práve vulkanická aktivita je správna odpoveď. Pre vedcov je tiež atraktívnym výskumným objektom.

Dominantné v zložení sú najmä gneisy, teda ruly, a rôzne kryštalické bridlice, ktoré tvoria väčšinu „vnútorného“ geologického štítu ostrova. 

Dnes je Srí Lanka súčasťou Indickej platne (tzv. Indo-austrálska litosférická doska). Susedí s Austrálskou, Arabsko-africkou a Eurázijskou platňou. Nejde o „samostatný“ mikrokontinent, ale skôr o výbežok indického subkontinentu, ktorý oddeľuje Palkova úžina (zo severu) a Gulf of Mannar (Mannarský záliv, z juhu).

Úzka plytčina (často nazývaná „Adamov most“) bola kedysi pre peších a zvieratá takmer priechodná. V súčasnosti ju rozdeľuje more, no zemepisne a geologicky je Srí Lanka stále veľmi blízko indickej pevniny a je súčasťou indickej platne. Približne 31 kilometrov. 

Dlhodobé erózne procesy a zvetrávanie vytvarovali povrch ostrova. Najvyšším vrchom ostrova je Pidurutalagala s výškou 2524m. Na jeho vrchole nájdete vojenskú stanicu. Vnútrozemie ostrova má aj “The Horton Plains”, ktoré sú najširším a najvyšším pohorím (nie vrcholom) a to vo výške medzi 2000 až 2300m. Zaujímavé sú aj preto, že sú najväčším územím zachytávania vody pre všetky srílanské rieky. Ak oblasť navštívite alebo si o nej pozriete na internete uvidíte ako dokonalo zelená a pestrá je táto časť ostrova. V Horton Plains pramení aj najdlhšia rieka Srí Lanky s dĺžkou 350km Mahaveli s rozlohou jej povodia približne 10 000km2, čo je takmer 10% ostrova.

Pobrežie je z veľkej časti nížinaté, často s piesočnými plážami, prípadne koralovými útesmi. Na pobrežiach nájdete niekoľko druhov piesku od najjemnejšieho po ten s najväčšími zrnkami, cez vulkanický čierny.

Počas štvrtohôr (posledné 2 – 3 milióny rokov) sa hladina mora menila (ľadové doby vs. medziľadové obdobia), takže prepojenie s Indiou sa mohlo v určitých momentoch zväčšovať alebo zmenšovať. A je teda teoreticky možné, že v minulosti bolo skutočne reálne prekráčať z Indie a naopak. 

Na záver, ak by ste sa rozhodli prekráčať napríklad po obvode ostrova, museli by ste prejsť podľa oficiálnych zdrojov približne 1300 až 1400 kilometrovým obvodom ostrova. Za približne 2 mesiace by ste ulovili tento zážitok, ostaňte radšej s nami a za menej času ich ulovíme oveľa viac!