Horske gorily a vrecusko caju

Videli sme ich! A este ako! Na upati pohoria Virunga, ktore oddeluje Rwandu od Konga lezi najstarsi narodny park Afriky Volcanoes. Prave tu zije cast zo 750 horskych goril, ktore prezili do dnesneho dna. Nemohli sme si ich nechat ujst. Este pred 110 rokmi o nich Europa nevedela. Az v roku 1902 prvu zastrelenu horsku gorila poslal do zoologickeho muzea v Berline Nemec Beringe. Europa zasla. Dnes sme zasli my. V sprievode rangerov vyzbrojenych macetami a kalasnikovom sme sa predierali cez husty les, aby sme zazili hodinu, ktoru si kazdy odnasa ako dalsi z top zazitkov, ake sa daju na nasej planete zazit. Skupina jedenastich goril vratane najvacsieho rwandskeho samca, ktory vazi 220 kg. A potom sa to zacalo. Najprv mamka s mladym, potom dvaja samci, ocividne frustrovani z toho, ze skupine veli niekto iny. Samica sa jednemu z nich celkom intenzivne a otvorene ponukala, predvadzajuc vsetky svoje zenske vnady, no samec si netrufol. Vie, ze v tejto skupine hra prve husle ktosi iny. A o chvilu sme ho mali vidiet. Obrovske telo Silverbacka sa najprv zjavilo v korune nad nami, vsetky gorily pistia, my by sme najradsej tiez. O chvilu je strieborna gorila medzi svojimi, chvilu sa poprechadza, cosi zje a sup ho po samicke. Suloz sa odohravala asi tri metre od nas. (Mozeme tak na sefa bonznut, ze mu to trvalo takych 18 sekund...) NESKUTOCNY zazitok. Aka je sanca dostat sa do Rwandy a vidiet horske gorily? Aka je sanca najst skupinu, ktorej veli najvacsia gorila krajiny? A aka pravdepodobnost, ze ho tam najdeme? A potom rovno ten najjednoduchsie citatelny fyzicky akt. Sef sa otriasol, chvilu sa slastne popretahoval, samica spokojne odskakala a my sme dalej v tichu sledovali neskutocne dianie pred nami. Toto skutocne odporucam kazdemu, kto si mysli, ze videl vsetko... Rwanda nas bavi. Pridete do restauracie, objednate si caj. Casnik sa po chvili vrati a s usmevom sa opyta, ci chcete zeleny alebo cierny. Poviete zeleny. Spokojne sa usmeje a odide. Po chvili pride s tym, ze zeleny nemaju a maju len cierny. Moze byt cierny. Zas odide. Po piatich minutach vam s usmevom prinesie tanierik so styrmi cajovymi vrecuskami (naco 4?). Po dalsich troch s usmevom salku. A potom termosku v ktorej nie je horuca voda (ako by ste zrejme cakali), ale zarobeny caj. A zasa sa usmeje. Moze vam takyto caj nechutit? Ste na beziacom pase vo fitku hotela. (Vsade bezi futbal a tak sa bezi dobre). Po polhodine si k vam prisadne usmiaty domaci. Bezite dalsiu polhodinu, on spokojne sedi vedla vas a obcas vam poda padnuty uterak. Ked dobehate a spoteny lapate po dychu, spyta sa, ci hrate tenis. Preco? On je tenisovy trener a rad by si s vami teraz zahral. Mozete odmietnut? Sme par stovak metrov od hranic s Kongom pri siestom najvacsom jazere Afriky Kivu. Dnes sme nazreli aj do Konga do mesta Goma. Toto je iny svet, daleko od Europy, ale daleko aj od Kinshasy. Pooobede sme vegetili pri bazene, na pieskovej plazi, kde sa clovek citi ako pri mori. Zajtra pokracujeme na juh popri jazere az do narodneho parku Nyungwe pri hraniciach s Burundi. Pozdravujeme domov aj do JAR a drzime palce zajtra.