Mesto dračieho kráľa | 15.10.2009

Hneď prvý večer v hlavnom meste Thimphu okolo náš prešiel kráľ. Silne stretnutie. Oblečený v bielom národnom kroji Gho, žltá stuha krížom cez trup, bola to len chvíľa, ale keď odbočil ku svojmu palácu, bolo počuť hlasný nádych okolostojacich a život sa dal opäť do pohybu. Rozhýbali sme sa aj my a vstúpili do najväčšej pevnosti v Thimphu, do sídla Je Khempu - najvyššieho poradcu kráľa pre otázky budhizmu. Asi ako keby ste prvý večer v USA stretli Obamu a potom šli na návštevu do Capitolu. Bhutanci sa o nás príkladne starajú a aj dnešný deň bol nabitý. Okrem kláštorov podnikáme výpady do prírody a unikátnym stretnutím bola návšteva výbehu s národným zvieraťom Bhutánu. Takin je napoly cap, napoly krava (mitochondrialne výskumy však dokazujú, že ma najbližšie k ovci) a vyzerá ako los doštípaný včelami. Ide o skutočný živočíšny druh (Budorcas taxicolor), nie je to len podobizeň na známke, alebo vymyslený príbeh Božského Blazna. Videli sme najväčšiu publikovanú knihu na svete (vola sa hádajte ako - Bhután), ktorá váži 60.32 kg a ma viac než 2 x 1 meter. Zažili sme tréning národného športu - lukostrelci trosku znervózneli pred našimi objektívmi, ale trafiť na 150 metrov terc veľký ako CDcko, dajú mi Slovenskí lukostrelci za pravdu, že fakt "klobúk dolu". Hlavne mesto sme prechodili hore dolu, zaujal náš aj povestný živý bhutánsky semafor. Ono, Thimphu je jedine hlavne mesto na svete, ktoré nemá semafory. Keď ich kráľ dal nainštalovať, obyvateľstvo žiadalo ich demontáž, nakoľko semafory im pripadali neosobne. A tak policajt, ktorý riadi hlavný kruhový objazd v Thimphu je snáď najfotografovanejšou atrakciou. Pocity z Bhutánu sú neopísateľné, je to pre nás veľká česť, sme nadšení, ale zároveň sa zabávame - večerné kino (keď som vybavoval lístky, cudne sa na mňa pozerali, čo chce 9 Slovákov robiť v miestnom kine a overovali si čí som sa nepomýlil) bol doteraz najlepší Bhutánsky film aký som videl. Nestíhame oddychovať :)