Island, Taiwan spojitost?

Island a Taiwan. Tak ďaleko, predsa sú si bližšie ako by sa dalo na prvý pohľad odhadovať.

zdieľajú totiž fascinujúcu geopolitickú analógiu ako strategicky umiestnené ostrovy, ktoré slúžia ako „kľúčové zámky“ v globálnych námorných koridoroch, chrániace prístup mocností k oceánom a brániace expanzii súperov. Obaja sú malé, ale neprekonateľné z hľadiska polohy, čo ich robí neoceniteľnými pre veľmoci (NATO/USA pre Island, USA pre Taiwan).

Strategická poloha Islandu

Island leží uprostred GIUK gap (Grónsko-Island-Británia), čo je úzky prieliv kontrolujúci severný Atlantik - jediný praktický koridor pre ponorky, bombardéry a lode z Arktídy (predovšetkým ohrozenie z Ruska) do stredného Atlantiku. V 2. svetovej vojne tu spojenci (Británia/USA) zastavili bojovú loď Bismarck, v studenej vojne sa z Keflavíku monitorovali sovietske ponorky; dnes (2026) NATO obnovuje základne proti tzv. "Ruskej Arktíde" (Svalbard, Murmansk). Bez Islandu Rusko zaobíde GIUK voľne, ohrozí USA/EÚ – preto si ho americká administratíva cení ako strategickéhp bodu pre silné NATO.

Strategická poloha Taiwanu

Taiwan tvorí „prvý ostrovný reťazec“ v západnom Pacifiku, blokujúci Čínu pred otvoreným Tichým oceánom – oddeľuje Východočínske more od Filipínskeho mora, kontroluje Taiwanskú úžinu (90% čínskeho obchodu). Čína ho jednoducho potrebuje. (Tchaj-wan navyše dominuje polovodičom (TSMC vyrába 90% svetových čipov), čo robí prípadnú inváziu na Taiwan ekonomickou apokalypsou. USA ho chránia ako oko v hlave . Zatiaľ….

Oba ostrovy sú tak „vrátkami“ možných i nemožných konfliktov – Island GIUK proti Rusku, Taiwan prvý reťazec proti Číne; ich strata sa doslova rovná voľnému prístupu k oceánu pre revizionistické mocnosti.

Island má možno predsa len menšiu výhodu. Profituje z ochrán NATO, stále je bez vlastnej armády, zatiaľ čo Taiwan musí zbrojiť sám .Obaja ale ilustrujú „ostrovný paradox“: malý štát, ktorý sa stáva globálnym hráčom vďaka polohe, čo priťahuje veľmoci aj hrozby