Kautokeino je dnes jedným z najvýznamnejších centier sámskej kultúry v Nórsku, no v roku 1852 sa tu odohrala jedna z najtragickejších udalostí v dejinách nórskych Sámov. Kautokeinské povstanie nebolo jednoducho bojom Sámov proti Nórom. V pozadí stáli náboženské a sociálne konflikty, alkohol, zadlžovanie, zásahy štátu do tradičného spôsobu života a problémy spôsobené novými hranicami.
Veľký vplyv na miestnych Sámov malo v tom čase læstadiánske hnutie, ktoré vzniklo v severnom Švédsku. Jeho učenie zdôrazňovalo silnú vieru, pokánie a predovšetkým odmietanie alkoholu. Práve alkohol bol v sámskych komunitách vážnym problémom. Obchodníci na jeho predaji zarábali a niektorí Sámi sa kvôli pitiu dostávali do dlhov. Radikálni stúpenci hnutia preto začali otvorene vystupovať proti miestnym obchodníkom, cirkvi aj predstaviteľom štátu.
Situáciu ešte zhoršilo uzavretie hranice medzi Nórskom a Fínskom v roku 1852, ktoré narušilo tradičné migračné trasy sámskych pastierov so stádami sobov. Narastajúci tlak na ich spôsob života spolu s ekonomickými a náboženskými konfliktmi vytvoril veľmi napätú atmosféru.
8. novembra 1852 skupina približne 35 dospelých Sámov a niekoľkých detí dorazila do Kautokeina. Konflikt prerástol do násilia. Povstalci zabili miestneho obchodníka Carla Johana Rutha a šerifa Larsa Johana Buchta. Kňaza Fredrika Hvoslefa zbili a Ruthov dom podpálili. Povstalci zároveň nútili ďalších obyvateľov k pokániu a prijatiu ich radikálneho náboženského učenia.
Povstanie napokon pomohli potlačiť samotní Sámi. Časť miestnej komunity sa proti radikálom postavila, došlo k stretu a dvaja povstalci boli zabití. Ostatní boli zajatí a následne odovzdaní nórskym úradom.
Nórske súdy povstalcov tvrdo potrestali. Hlavní vodcovia Aslak Hætta a Mons Somby boli v roku 1854 v Alte popravení sťatím. Ich hlavy boli následne odoslané do Osla na antropologický výskum a ich príbeh sa stal symbolom vtedajšieho zaobchádzania so Sámami. Jeden z odsúdených, Lars Hætta, ktorý mal v čase povstania iba 18 rokov, neskôr vo väzení spolupracoval na preklade Biblie do severnej sámčiny.
Povstanie malo dlhodobé následky. Nórsky štát po ňom ešte viac posilnil politiku fornorskingspolitikken, teda ponoršťovania Sámov. Sámske jazyky a kultúra boli postupne vytláčané a v školách sa presadzovala nórčina.
Tipy a zážitky - Nórsko
- Ostrovy, kde je zakázané zomrieť aj sa narodiť
- Stalheim hotel s krásnym výhľadom
- Počasie v Oslo si človek nevyberie
- Bryggen, Bergen
- Stavanger - sídlo norského ropného priemyslu
- Štvrť Aker Brygge, Oslo
- Andalsnes, Norsko
- Lillehammer, skokanské mostíky
- Orlia cesta ku Geirangeru
- Trollia cesta - Trollstigen
- Kazateľnica, Lysefjord
- Galdhopiggen - tipy na výstup
- Geiranger, vyhliadková plavba
- Najkrajšie mesto Nórska
- Cesta trolov
- Maloy, najkrajšia pláž Nórska
- Laponsko v Nórsku
- Najkrajšie ostrovy Nórska
- Nordkapp - vstupné a tipy
- Geiranger - najkrajšie výhľady
