Kryptoméria japonská

Keď v roku 1427 Portugalci objavili Azorské ostrovy a začali ich osídľovať, z veľkej časti vyrúbali pôvodný vavrínový les. Drevo totiž nutne potrebovali na stavbu lodí, príbytkov, nábytku atď. Dnes sa nám z toho dôvodu zachoval iba zlomok tohto pôvodného porastu. Následne však museli vyriešiť nedostatok dreva, ktorý vznikol - rozhodli sa, že vysadia nový les a nechali na ostrovy priviezť kryptomérie z Japonska (japonské cédre).

Ide o približne 70 metrov vysoký ihličnan z rodu cyprusovitých, ktorý sa dožíva stovky rokov (niektoré viac než 1 000!). So svojou červenohnedou kôrou, ktorá sa odlupuje vo zvislých pásoch, vám bude od pohľadu pripomínať sekvoju obrovskú. V porovnaní s ňou má však dlhšie ihličie. Prečo práve tento strom? Z takej obrovskej diaľky?

Pretože jeho drevo je mimoriadne odolné voči vode, vlhkosti, hnilobe aj škodcom - kvality, ktoré sú práve na Azorských ostrovoch žiaduce. A hoci v iných miernych oblastiach Európy, Veľkej Británie, Severnej Ameriky či dokonca v Indii a Nepále sú vysádzané ako okrasné dreviny, sem na Azory boli introdukované čisto za účelom ťažby dreva. Dnes na ostrovoch pokrývajú takmer 13 000 hektárov plochy, čo je zhruba 60 % produkčného lesa a približne pätina z celej rozlohy regiónu.

Vďaka mimoriadnej odolnosti dreva si ho však Azorčania nenechávajú iba pre seba, ale dokonca ho aj exportujú – konkrétne do Kanady. Drevo kryptomérií je navyše mäkké, vďaka čomu sa s ním dobre pracuje. Ľahko sa píli a suší a je široko používané na výrobu ľahkých konštrukcií, dosiek, vaní, preglejok, sudov, debien a nábytku. Vďaka jeho príjemnej vôni podobnej cédru je tiež obľúbené na výrobu predmetov do interiérov.

Vo svojej domovine, Japonsku, kryptomériu nazývajú Sugi a je považovaná za národný strom. Má významné miesto v tradičnej kultúre, architektúre aj náboženstve. Dodnes sa Sugi bežne vysádzajú v okolí šintoistických svätýň. Tento zvyk siaha až do roku 1616, kedy zomrel šogún Tokugawa Lejasu. Na jeho pohreb boli do svätyne Nikkó Tóšó-gú pozvaní daimjó (feudálni páni) z celej krajiny.

Jeden z nich však údajne nemal dostatok peňazí na pohrebný dar, a preto požiadal o povolenie vysadiť v blízkosti svätyne alej kryptomérií. Tie mali po stáročia chrániť návštevníkov pred slnečným svitom a teplom. A to sa aj skutočne stalo - alej sa postupne rozrástla a dnes má neuveriteľnú dĺžku cca 65 km. Po viac ako 400 rokoch teda lemuje cestu k svätyni viac ako 13 000 kryptomérií.

Počas zájazdu na Azorských ostrovoch si aleje týchto krásnych stromov viete najlepšie vychutnať, keď navštívite kalderu Sete Cidades a vyberiete sa na prechádzku na najznámejšiu vyhliadku ostrova - Boca do Inferno.