Ako sa cestuje po Kube

Naša miniskupinka o počte 10 kúskov už prebrázdila takmer celú Kubu. Včera navečer sme dorazili do Baracoa..už sa viac na východ nedá. Impozantna Stolova Hora nám ukázala svoju majestátnosť a viacerí sa ju dnes rozhodli aj zdolať. Je tak vlhko, že dámy ani očný krém nemuseli vytiahnuť z kabeliek. Pokožka sa nám ligoce ako hadia koža a nosom dýchame mokrý vzduch ako v parnej saune. Hotelový bazén sa rekonštruuje a tak sme včera skočili "len" do baru. Ale pomohlo. Predvčerom sme sa ešte potili v Santiagu a rozhodovali, či bola lepšia jahňacina v Havane alebo homár v Santiagu. Udeľujeme "bubo varešky" kubánskej kuchyni a ja sama som zvedava, ktoré miesto vyhrá. Tak ako niekedy na Kube nebolo základných potravín, dnes sa niektoré reštaurácie predbiehajú v miestnych vychytávkach :) Máte chuť na niečo extra? Havana, ako hlavné mesto ponúka naozaj pestru paletu. Ale my sa okrem toho snažíme nájsť aj miestne špeciality a možno jednoduchosť ale plnosť chuti. V zátoke sviň sme ochutnali krokodíla..hmmm, nič zvláštneho..poviete si..to už som mal..v Camaguey je typické hovädzie s vpečenou slaninkou..úplne jemne plátky mäska v galantnej omáčke, klasicka biela ryža a fritovane banány..mňamka!! Kto nemal chuť na mäso, ochutnal krevety. Akoby jemne zapečené v zeleninke, ktorá veľmi vzdialene pripomína špenát..plus jemne nastrúhana a zapečena mrkva. Na prvý pohľad to vôbec nevyzerá vábne, ale krevetovi fanúšikovia sa zhodli, že naozaj originálna kombinácia chuti, ktorá vôbec naše chuťove poháriky neurazila. A v Santiagu absolútna bomba!! Omáčka ku obrovským langostam bola famózna!! Niekoľkokrát sme prehnali čašníka do kuchyne po duplu. Domáca pani nechcela síce prezradiť recept, ale zalizujeme sa ešte dodnes. Viaceri sú odhodlani doma omáčku len tak vyskúšať spraviť..tak som zvedava :) aj na to, kde zoženu tie obrovské langusty :) ale zas odvážnym šťastie praje :) a včera v Guantaname sme si opäť pochutnali..kuchyňka miestnej reštaurácie vyzerá tak, že ledva vám ufrituje banány, ale vychádzaju z nej ozajstné skvosty..síce, včera mali iba bravčove, ale tá "dochucovacia omáčka", čo teta vyčarila takmer z ničoho bola a ešte na dlho zostane v pamäti našich chuťových pohárikov. Drobna žienka s obrovským tupým nožíkom sa krči nad hŕbou zelených banánov. Hovorím: "poprosim 8 bravčových". Vidím, ako sa jej zarosi čelo od starosti. "8?" Opakuje po mne ako nejakú mantru "8".. zopakujem aj ja po nej Takto si to ešte párkrát vymenime ako na tenise. Keď si Myslím, že ona chápe a ona vidí, že ja nechápem, pokračuje ďalej v krájani banánov. Je teplo a my sme extrémne hladni. Pošlem ešte ľudí sa na chvíľku okúpať, nech zaženu myšlienky na hlad a vraciam sa do kuchynky. Na sporáku horí jeden kokosový orech a tetuška výťahuje takmer priesvitne plátky bravčoveho. Keď to vidím, automaticky zvyšujem svoj dopyt. hovorím: "poprosim 16 bravčových". Oči jej takmer vypadnu z jamiek. "16?" Zopakuje po mne ako žiak na matematike, ktorý neverí výsledku malej násobilky "16".. pôsobím ako učiteľka a takmer vyťahujem matematicke tabuľky, aby som ju presvedčila o správnosti môjho výsledku. Zdvihne obočie a po asi 5 sekundách, ktoré trvali takmer celú večnosť povie: "OK" a prvýkrát sa usmeje. Mne odľahne, ale nechcem ju nechávat samu v kuchyni. A keďže mi je blbé tam len tak postávat, vyrvem jej ten tupý nôž a pustim sa do krajania zbytku banánov. Len čo sa otočim, drobná žienka sa pusti do prípravy omáčky. Až neskôr si uvedomujem svoju chybu. Do čerta!! Celý čas som bola chrbtom a vôbec som nevidela, čo do toho šlo. V kuchyni nebolo nič okrem much. To ale skupine radšej nehovorím a vymýšľam si recept: trochu octu, trochu cesnaku, malú zázračnu rozdrtenu červenú papričku, štipku soli a je to.. všetci neveriacky krútia hlavami a teraz sa pre zmenu tvárim ja ako malý prváčik, ktorého nachytali, že nevie malú násobilku..